Približne 15 archeológov, terénnych technikov a archeologických pracovníkov z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, v. v. i. (ďalej ArÚSAV) postupne vykonáva v lokalite budúceho Priemyselného parku Šurany prieskum územia formou tzv. pásových sond, ktoré umožňujú zistiť prítomnosť archeologických objektov a ich hustotu.
V území už bol zrealizovaný geofyzikálny a detektorový prieskum.
Záchranný archeologický prieskum zabezpečuje spoločnosť MH Invest, s.r.o., ako realizátor strategickej investície, v súlade s právoplatným rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Nitra, ktorý rozhodol o nevyhnutnosti zásahu záchranného výskumu s cieľom záchrany archeologických nálezov alebo nálezových situácií predpokladaných v danej lokalite.
Nálezy z doby bronzovej, stredoveku, ale aj z druhej svetovej vojny
„Predovšetkým v južnej časti sondovaného územia sme zachytili viaceré miesta s pozitívnymi archeologickými situáciami. Ide napríklad o pozostatky zaniknutej stredovekej dediny, predbežne datovanej do 12. až 14. storočia. Okrem nej sme identifikovali tiež radové pohrebisko z obdobia stredoveku. Nie je vylúčené, že by mohlo súvisieť práve so zaniknutou dedinou. Hneď vedľa neho sa podarilo zachytiť aj ďalšie pohrebisko z obdobia staršej doby bronzovej. Faktom je, že celé dolné Ponitrie bolo husto osídlené vo viacerých obdobiach praveku, včasnej doby dejinnej, stredoveku, resp. novoveku.
V minulosti sa v tomto priestore už čiastočne preskúmala mohyla. Robili sa tu viaceré povrchové prieskumy a tiež letecké snímkovanie terénu. Nálezy však budeme vedieť jednoznačne vsadiť do historického kontextu až po ich podrobnom preskúmaní. Prekvapivé však je objavenie hrobu nemeckého vojaka z 2. svetovej vojny. Ten nevieme spojiť s konkrétnym bojom na danom území. Predpokladáme, že s veľkou pravdepodobnosťou mohol byť zabitý pri ústupe,“ hovorí Mgr. Michal Cheben, PhD., vedúci výskumu z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Všetky objekty ostali bez povšimnutia dlhé roky a to napriek skutočnosti, že sa našli tesne pod ornicou ktorú dlhé roky obrábali ťažké poľnohospodárske stroje. „Sondážou sme zistili, že v tejto časti je ornica veľmi tenká a poľnohospodári tu nerobili hlbokú orbu. Archeologické nálezy nachádzajúce sa pod vrstvou ornice tak ostali nedotknuté a skryté v zemi po tisícky rokov,“ dopĺňa Mgr. Marek Vojteček, PhD., ktorý je súčasťou vedúceho tímu prieskumu.
Práca s nálezmi má svoj presný postup
Jednotlivé nálezy sa odkrývajú jemne a postupne. Či už ide o kostrové pozostatky alebo iné objavy.„Každý hrob a objekt sa detailne zdokumentuje – fotograficky, kresbovo a geodeticky. Niekedy sa časti, alebo aj celé hroby vyzdvihnú v blokoch, a odnesú do našich laboratórií, kde pokračuje detailný výskum. V nich sa čistia a konzervujú všetky nálezy. Rovnako odoberáme vzorky na ďalšie analýzy,“ spresňuje Michal Cheben.
V závislosti od konkrétnych situácií priložia postupne ruku k dielu v rámci prieskumu aj ďalší špecialisti: antropológovia, zoológovia, botanici, konzervátori a pod.
Samotný projekt prípravy a výstavby Priemyselného parku Šurany preto nie je ohrozený, rovnako ako historické objavy.
Spoločnosť MH Invest, s.r.o. ale upozorňuje nadšencov histórie, ale i zvedavcov, že archeologický prieskum je realizovaný na súkromných pozemkov vo vlastníctve spoločnosti a okrem prieskumu sú na nich realizované aj prípravné práce súvisiace so samotnou výstavbou Priemyselného parku Šurany, vrátane nevyhnutného pohybu strojov a technických zariadení.
V rámci pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a z dôvodu neznehodnotenia nálezov sa preto v lokalite môžu pohybovať výlučne len archeológovia a príslušní odborní pracovníci.
Projekty s prínosom pre budúcnosť otvárajú cestu k poznaniu histórie
Nálezy v lokalite budúceho Priemyselného parku Šurany nie sú ojedinelou záležitosťou.
Archeológovia potvrdzujú, že pri výstavbe takmer každého z priemyselných parkov na Slovensku, ale aj pri stavbách s veľkou rozlohou vždy existuje vysoký predpoklad zachytenia plôch bohatých na archeologické nálezy. Podobne tomu bolo aj pri výstavbe industriálneho parku Valaliky na východe Slovenska, či pri výstavbe priemyselného parku v Rimavskej Sobote.
„Podrobný výskum nálezísk pomáha lepšie pochopiť nielen život ľudí, ktorí na našom území žili už od praveku, ale aj rekonštruovať pôvodné prírodné prostredie či ekonomickú podstatu dávnovekých obyvateľov. Nové multidisciplinárne prístupy, ktoré využívame zároveň umožňujú zistiť oveľa viac, napríklad presnejšie rádio-uhlíkové datovanie, provenienciu využívaných surovín, ale aj zdravotný stav obyvateľstva, či biologické väzby pochovaných.
To všetko nás ale ešte len čaká. Z podobných veľkých aktivít často pripravujeme aj populárno-vedecké publikácie, či posterové výstavy. Viac krát sme zorganizovali aj trvalé expozície v priestoroch firiem a podnikov. Tieto prieskumy sú pre nás obrovským prínosom tak z pohľadu nových poznatkov, ako aj doplnenia už zhromaždených informácií, pretože sa skúma veľký ucelený priestor, kde sa naši predkovia pohybovali.
Na takéto veľkoplošné výskumy, ktoré nám vedia dať najlepšiu odpoveď na mnohé otázky sa často iným spôsobom nevieme dostať a ani nemá šancu získať dostatočné finančné zdroje,“ dodáva Matej Ruttkay, riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
V prípade všetkých archeologických nálezov platí, že sú v súlade so zákonom 49/2002 (Pamiatkový zákon) majetkom Slovenskej republiky a ich správcom je práve Archeologický ústav SAV, ktorý spravuje najväčší objem archeologických nálezov zo Slovenska.
Zdroj: MH Invest
