Envirorezort pod Tomášom Tarabom pripravil v spolupráci so Správou TANAP-u po viac ako 20 rokoch prvýkrát návrh zonácie najstaršieho národného parku na Slovensku – TANAP-u, ktorý bol oficiálne podaný na Okresný úrad v Prešove.
Návrh bol odborne prediskutovaný a pripravený v spolupráci so všetkými kľúčovými hráčmi v regióne.
Jeho piliermi sú ochrana najcennejších lokalít a biotopov vzácnych druhov, zmysluplný rozvoj, podpora udržateľného turizmu, a rovnako aj zohľadnenie potrieb ľudí, ktorí žijú, pracujú alebo podnikajú na území Tatranského národného parku.
Podľa vicepremiéra a ministra životného prostredia SR Tomáša Tarabu Slovensko potrebuje životaschopné národné parky, po vzore vyspelých štátov Európy. TANAP a každý národný park na Slovensku sa musí vedieť postaviť ekonomicky čo najviac na vlastné nohy.
„Odmietame však ekologický fanatizmus progresívcov a ich médií, že treba ignorovať požiadavky miestnych obyvateľov a vytvárať všade bezzásah, ktorý spraví z územia národného parku, kde žijú, podnikajú a zveľaďujú svoj majetok upadajúci skanzen, v ktorom človek nemá miesto. Aj národné parky v susednom Rakúsku ukazujú súžitie ľudí s prírodou spôsobom, ktorý prinesie národným parkom aj ľuďom blahobyt a nie úpadok,“ zdôraznil Taraba.
Návrh zonácie pripravili odborníci Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici. Aktuálne je v pripomienkovom konaní na Okresnom úrade v sídle kraja v Prešove.
Projekt počíta so zväčšením výmery národného parku zo súčasných 73 800 hektárov na 74 075 hektárov. Takmer polovicu novej výmery – 34 777 hektárov pritom majú tvoriť územia s najprísnejším, piatym stupňom ochrany.
Z dôvodu vymedzenia zón Tatranského národného parku sa podľa platnej legislatívy zrušia maloplošne chránené územia, ktoré sú súčasťou územia národného parku a jeho ochranného pásma. Obdobne sa postupovalo aj pri zonáciách iných národných parkov.
Čo je však kľúčové, súčasné rezervácie alebo ich časti budú zaradené do A zóny, s 5. stupňom ochrany. V niektorých územiach zaradených do B zóny sa po určitom čase a po zlepšení stavu postupne lesné biotopy preradia do A zóny.
Výnimkou je Jalovecká dolina v pozemkovom spoločenstve Bobrovec, kde začiatkom mája vypukol rozsiahly lesný požiar, a kde mŕtve vyschnuté drevo, ktoré pseudoaktivisti zakázali spracovať ešte v roku 2014 a kvôli zavedenému bezzásahu neumožnili spriechodniť lesné prístupové cesty, spôsobilo masívne škody na území TANAP-u.
„Toto neodborné a fanatické šialenstvo pseudoaktivistov odmietame a ideme práve cestou spolupráce a hľadania kompromisov s miestnym obyvateľstvom, súkromnými obhospodarovateľmi pozemkov, urbariátmi aj samosprávami,“ uzavrel Taraba.
Návrh zaradenia pozemkov v Jaloveckej a Bobroveckej doline do zóny D sa uskutočnilo na časti pozemkov vo vlastníctve Urbárskeho pozemkového spoločenstva Bobrovec.
V rámci prerokovania zonácie TANAP-u dlhodobo požadujú, aby ich pozemky v pásme lesa boli vyňaté z TANAP-u a zaradené do ochranného pásma, kde by boli zahrnuté tiež do D zóny.
Zdroj: MŽP SR