V pondelok 23. júna 2025 sa na Najvyššom správnom súde začne disciplinárne konanie so sudkyňou Pamelou Záleskou.
Návrh na disciplinárne stíhanie podal predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban a predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová. Truban dáva Záleskej za vinu prieťahy v konaniach, jeho disciplinárny návrh má 23 bodov!
Ako informuje Magazín Kontext: ‚Preloženie na súd nižšieho stupňa a zníženie funkčného platu o 50 percent na tri mesiace. Taký trest navrhuje predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban pre kolegyňu Pamelu Záleskú. V disciplinárnom návrhu konštatuje, že sa prieťahov v konaniach „dopúšťa permanentne už od svojho príchodu na ŠTS“, pričom sa doba nekonania iba výrazne predlžuje.‘
Disciplinárny návrh sprístupnil Magazínu Kontext Špecializovaný trestný súd podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Návrh si môžete prečítať tu / zdroj: Magazín Kontext:
Vyplýva z neho, že o plynulosť vybavovania pridelených vecí sudkyne P. Záleskej sa zaujímal už predchádzajúci predseda súdu Ján Hrubala. Ešte vo februári 2024 vydal pokyn na kontrolu spisov, ktoré jej boli pridelené.
V januári tohto roka už nový predseda M. Truban vydal pokyn na kontrolu spisov pridelených trom sudcom. Správu o 53 spisoch sudkyne P. Záleskej dozorná úradníčka odovzdala 20. februára 2025. Keďže niektoré spisy „vykazovali podozrenia na prieťahy konajúcej sudkyne“, skontroloval ich aj predseda súdu. V návrhu na disciplinárne konanie sa opiera o 23 skutkov, teda prípadov podozrení z prieťahov.
P. Záleská sa odmietla vyjadriť k zisteniam z kontroly z čias, keď ŠTS viedol J. Hrubala. Na margo výsledkov tohtoročnej kontroly povedala, že „konala podľa svojich možností a schopností a podľa v tom čase aktuálnych okolností“.
Zdroj: Magazín Kontext / foto: Najvyšší správny súd SR
Oveľa vážnejšie v prípade rozhodovacej sudcovskej činnosti Pamely Záleskej je však rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý sa vôbec prvýkrát zaoberá vzťahom Záleská-Tódová, kde konštatuje porušenie práv Mariána Kočnera na nestranného sudcu!
Ako Magazín Kontext informuje: ‚Ústavný súd rozhodol, že Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd musia vyhodnotiť vzťah medzi sudkyňou tohto súdu Pamelou Záleskou a novinárkou Denníka N Monikou Tódovou.
Ústavní sudcovia Ladislav Duditš, Libor Duľa a Rastislav Kaššák sa zhodli, že bez toho existujú pochybnosti, či je rešpektovaný „štandard rozhodovania nestranným a nezaujatým sudcom“.
Vzťahom medzi sudkyňou a novinárkou sa zaoberali na základe ústavnej sťažnosti odsúdeného Mariana Kočnera. Vyhodnotili ju ako opodstatnenú a zrušili rozhodnutie P. Záleskej o zaistení jeho majetku. Ústavný súd rozhodol ešte 27. mája, anonymizované odôvodnenie sprístupnil v pondelok (7. júna).‘
Je to prvýkrát, čo sa Ústavný súd zaoberal P. Záleskou a M. Tódovou
V auguste uplynú dva roky odvtedy, čo youtuber Martin Daňo zverejnil video, z ktorého vyplýva, že boli na spoločnej dovolenke vo Vysokých Tatrách. Nie je známe, odkedy sa ich vzťah takto prehĺbil. P. Záleská neoznamovala svoju zaujatosť pre svoj vzťah s novinárkou. Ani v kauzách M. Kočnera.
Po zverejnení informácie o ich vzťahu začali rôzni obvinení a obžalovaní podávať námietky zaujatosti proti sudkyni. Snažili sa argumentovať, zjednodušene, že rozhodnutia P. Záleskej môžu byť ovplyvnené kritickými názormi novinárky na aktérov káuz, o ktorých písala. Najvyšší súd odmietol úvahu, že by sa kritický postoj novinárky k obžalovanému automaticky prenášal aj na sudkyňu.
Prvé rozhodnutie k ich vzťahu prijal senát 5T v zostave Juraj Kliment, Peter Štift a Dušan Szabó
„Dôvod pre vylúčenie sudkyne by mohli predstavovať vtedy, ak by sudkyňa alebo redaktorka ako jej blízka osoba mohli mať záujem na výsledku konania proti obžalovanému, z ktorého by mohli mať prospech alebo naopak ujmu. (…) V každom prípade musí ísť o faktory, ktorých prítomnosť musí byť preukázaná, nielen predpokladaná,“ rozhodol Najvyšší súd a konštatoval, že žiadne také dôkazy v spise nie sú.
Ďalšie senáty Najvyššieho súdu v prípade iných námietok na toto rozhodnutie už len odkazovali. Nikto sa od neho neodklonil. K podobnému prípadu existuje podnetný disent sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva. Okrem iného v ňom položil provokatívnu rečníčku otázku, či jeho kolegovia sudcovia očakávali dôkazy „o spálňových rozhovoroch medzi sudcom a jeho manželkou“.
Situácia M. Kočnera je oproti iným obvineným a obžalovaným odlišná. Aj on poukazuje na „vzájomne silne antagonistický vzťah“ medzi ním a M. Tódovou. Doložil k tomu aj prehľad novinových článkov vrátane odkazu na známu konfrontačnú tlačovú konferenciu z októbra 2016.
M. Kočner sa vtedy snažil novinárku diskreditovať klebetami. „Jediné, čo vás trápi je, že niektorí ľudia majú aj iné hodnoty, ako sú ukradnuté peniaze,“ skočila mu vtedy do toho M. Tódová. Sudkyňa reagovala, že ide „výlučne o jeho neodôvodnenú interpretáciu, ktorá je založená na domnienkach a tiež na špekuláciách“.
M. Kočner však pridal aj ďalšiu výhradu – poukázal na to, že čelí trestnému stíhaniu v súvislosti so sledovaním novinárov vrátane M. Tódovej. K tomuto argumentu sa sudkyňa nevyjadrila.
Práve to je podľa Ústavného súdu problém (bod 59): „M. Kočnerom prezentovaná námietka spochybňujúca nezaujatosť a nestrannosť sudkyne P. Záleskej založená na údajnej existencii jej blízkeho vzťahu s novinárkou M. Tódovou, ktorá vystupuje ako poškodená v inom trestnom konaní vedenom proti M. Kočnerovi (tzv. sledovanie novinárov), sa Ústavnému súdu nejaví byť prima facie bez opodstatnenia.“
Ústavní sudcovia v skúmaní ich vzťahu nezašli ďalej, pretože to je podľa nich úlohou samotnej P. Záleskej a neskôr Najvyššieho súdu. „Vzhľadom na existenciu relevantnej námietky M. Kočnera spochybňujúcej nezaujatosť a nestrannosť zákonnej sudkyne, ktorú M. Kočner v okolnostiach tohto prípadu nemal možnosť uplatniť v konaní pred Špecializovaným trestným súdom, tak podľa Ústavného súdu nemožno nateraz presvedčivo dospieť k záveru, že vo veci M. Kočnera bol rešpektovaný štandard rozhodovania nestranným a nezaujatým sudcom,“ uviedol súd (bod 60).
Sudkyňa na vzťah s novinárkou reagovala v auguste 2023 na zasadnutí Súdnej rady. Povedala, že sa zaoberala dilemami, ktoré vzťah priniesol. Buď jedna prestane písať alebo druhá súdiť, vysvetľovala. Pripomenula, že M. Tódová sa už nevenuje investigatívnej žurnalistike, ale komentovaniu a moderovaniu.
Rovnaký argument uviedol vtedy šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný. „(…) musela prestať písať texty o kauzách, odhaľovať prípady, ktoré by mohli končiť na súde. Napríklad aj na tom, kde rozhoduje P. Záleská,“ napísal.
Už mesiace to neplatí, M. Tódová opätovne píše o kauzách v sérii newslettrov s názvom Korupčný newsfilter.
V poslednom vydaní krátko spomenula aj stanovisko Sudcovskej rady Špecializovaného trestného súdu, ktorej predsedá P. Záleská. Príspevok neobsahuje „primerané informovanie o možnom konflikte záujmov“, čo vyžaduje Etický kódex novinára, ani vysvetlenie zmeny stanoviska redakcie z roku 2023.