Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár sa 20. októbra 2025 v Luxemburgu zúčastnil na zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci (FAC).
Hlavnými témami rokovania šéfov diplomacií členských štátov EÚ bola vojna na Ukrajine, situácia na Blízkom východe a angažovanie sa Únie v indopacifickom regióne. Okrem hlavného rokovania sa ministri stretli zároveň v rozšírenom formáte, aby prediskutovali bezpečnosť v oblasti Čierneho mora a prepojení medzi EÚ, južným Kaukazom a strednou Áziou.
Rokovaniam šéfov diplomacií opätovne dominovala téma konfliktu na Ukrajine s dôrazom na aktuálny stav. Podľa ministra Blanára je potrebné pokračovať v mierovom úsilí, pričom ministri privítali nadchádzajúce stretnutie prezidentov Donalda Trumpa a Vladimira Putina v Budapešti ako možnosť oživiť diplomatický impulz, ktorý priniesol summit na Aljaške.
V kontexte posilňovania praktickej spolupráce a solidarity s Ukrajinou minister Juraj Blanár sprostredkoval európskym partnerom výstupy z minulotýždňového spoločného rokovania vlády SR a vlády Ukrajiny v Košiciach, a to podpisom viacerých dohôd vrátane Cestovnej mapy 2 pre spoluprácu, ktorá zahŕňa konkrétne projekty. „Slovensko vďaka nej okrem iného poskytne ďalšiu energetickú pomoc, ktorá pomôže ukrajinským obyvateľom zvládnuť náročné zimné mesiace. Zároveň sme potvrdili Ukrajine 14. balík nesmrtiacej pomoci, ktorá zahŕňa slovenské systémy na odstraňovanie mín,” dodal Juraj Blanár.
Diskusii šéfov diplomacií k Blízkemu východu dominovala nová dynamika v regióne po predstavení mierového plánu amerického prezidenta Trumpa na ukončenie vojny v Gaze vrátane podpisu dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov zadržiavaných Hamasom. ,,Spoločne sme privítali tento pozitívny vývoj k zlepšeniu kritickej humanitárnej situácie. Rovnako je v tejto chvíli kľúčová široká a predovšetkým rýchla medzinárodná angažovanosť v súvislosti s bezpečnosťou Gazy, a to je predovšetkým odzbrojenie Hamasu, ktorý už nemôže byť nijakým spôsobom prítomný pri správe Gazy ako takej,” zdôraznil šéf rezortu zahraničia.
Podľa jeho slov sa ministri tiež spoločne zhodli, že humanitárna pomoc pre ľudí, ktorí žijú v Gaze, stále nie je dostatočná a požadovaný počet 600 kamiónov denne nie je naplnený: „Diskutovali sme o konkrétnych možnostiach, ktorými môžeme ako Únia prispieť a pomôcť stabilizovať situáciu, pričom za Slovensko som potvrdil našu humanitárnu pomoc a rovnako aj pokračovanie v evakuácii pacientov z Gazy do zdravotníckych zariadení v Európe.“
Ministri sa zaoberali aj posilňovaním strategickej spolupráce s indopacifickým regiónom, ktorý zohráva čoraz významnejšiu úlohu v globálnej bezpečnosti a technologickom rozvoji. Venovali sa vývoju v Sudáne, Moldavsku a Gruzínsku. V diskusii zaznela potreba venovať väčšiu pozornosť humanitárnej kríze v Sudáne, ktorá podľa slov ministra Blanára, žiaľ, zatiaľ nedostáva dostatočný priestor a je v tieni ukrajinského konfliktu a situácie v Gaze. V súvislosti s Moldavskom minister zahraničných a európskych záležitostí SR privítal európske smerovanie Moldavska po parlamentných voľbách a ponúkol v mene Slovenska expertné kapacity pri rokovaniach o vstupe do EÚ, kde sa Slovensko môže podeliť o svoje skúsenosti.
V prípade Gruzínska Blanár upozornil, že kroky smerujúce k obmedzovaniu komunikácie zo strany niektorých členských štátov Únie s Gruzínskom môžu ohroziť udržanie konštruktívneho dialógu s krajinou, ktorá má ambíciu stať sa členským štátom EÚ: „Slovensko podporuje otvorený dialóg s Gruzínskom a je potrebné, aby sme s nimi komunikovali a pýtali sa ich na všetky otázky, ktoré v EÚ vzbudzujú obavy. Niektoré členské krajiny volajú po ukončení dialógu s Gruzínskom, ale Slovensko medzi ne určite nepatrí.”
V rámci programu Rady sa uskutočnilo tiež rozšírené stretnutie ministrov k otázkam bezpečnosti a prepojení medzi EÚ, čiernomorským regiónom, južným Kaukazom a Strednou Áziou. Diskusia prebiehala v dvoch paneloch – prvý sa venoval bezpečnosti v oblasti Čierneho mora, druhý hospodárskej spolupráci a infraštruktúrnemu prepojeniu. Predstavená bola čiernomorská stratégia EÚ, ktorú Slovensko podporuje ako nástroj na posilnenie stability v regióne. „Bezpečnostná situácia v čiernomorskom regióne sa neobmedzuje len na vojenskú sféru, ale má oveľa širší politický kontext a ekonomické dôsledky,“ uviedol minister Blanár, pričom v súvislosti s prepojením dodal: „Slovensko plne zdieľa názor, že ide o strategickú prioritu s geopolitickým rozmerom a je pripravené aktívne sa zapojiť do konkrétnych projektov.“
Účastníci stretnutia uvítali tiež dohodu o koridore TRIPP (Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu) s jeho primárnou úlohou v rámci trans-kaspickej dopravnej trasy (tzv. Stredného koridoru), ktorý by mohol zohrať kľúčovú úlohu pri stimulácii priemyselnej diverzifikácie, podpore inovácií a integrácii južného Kaukazu do vyšších segmentov globálnych hodnotových reťazcov.
Zdroj: MZVaEZ SR











