Na listnatých aj ihličnatých stromoch sa čoraz častejšie objavuje štetinavec trnkový – nenápadný, no nápadne chlpatý motýlí škodca. Vo väčšine prípadov nespôsobuje vážne škody, no pri premnožení dokáže spôsobiť úplné odlistnenie rastlín. Na situáciu upozorňuje ÚKSÚP – Odbor ochrany rastlín.
Štetinavec trnkový (Orgyia antiqua) patrí do čeľade Erebidae a ide o bežne rozšíreného motýlieho škodcu. Ako vysvetľuje Ing. Maroš Lučaj z ÚKSÚP, Odboru ochrany rastlín, tento druh sa živí listami mnohých drevín. „Húsenice štetinavca sa živia listami rôznych listnatých drevín – ako lieska, gaštan, lipa, vŕba, buk či dub – ale aj ihličnanov, napríklad jedle, smreka alebo borovice,“ uvádza odborník.
Často ho možno nájsť aj v záhradách a sadoch, najmä na ovocných stromoch rodu Prunus (slivky, marhule, čerešne), ale aj na jabloniach, hruškách či malinách. Zvyčajne ide o sekundárneho škodcu, ktorý nespôsobuje závažné poškodenie porastov.
Húsenice štetinavca vytvárajú na púčikoch a listoch typické požerky. „Najškodlivejšie je práve larválne štádium, keď húsenice dokážu pri premnožení spôsobiť aj úplné odlistnenie stromov,“ upozorňuje Lučaj.
Škodca prezimuje vo fáze vajíčok, ktoré samičky ukladajú v skupinách do pazúch konárikov. V jednej znáške sa môže nachádzať aj niekoľko stoviek drobných sivožltých vajíčok. Na jar sa z nich liahnu nápadne sfarbené a husto chlpaté húsenice.
Zaujímavosťou je, že samičky štetinavca sú bezkrídle a nelietajú, zatiaľ čo samčeky sú dobrými letcami. V našich podmienkach má škodca jednu generáciu ročne, v teplejších oblastiach až štyri.
V praxi si pestovatelia so štetinavcom väčšinou poradia bez potreby špeciálnych chemických zásahov. „Škodca je zvyčajne kontrolovaný už pri bežných ošetreniach proti iným druhom, preto nie je potrebná cielená chemická ochrana,“ vysvetľuje Lučaj.
Pri menších lokálnych výskytoch možno húsenice jednoducho pozbierať ručne. Chemické postreky majú zmysel len pri silnom premnožení, a to proti mladým húseniciam pomocou prípravkov určených na žravých a cicavých škodcov.
Odborníci odporúčajú pravidelne kontrolovať výsadby a všímať si najmä výskyt húseníc na listoch a púčikoch. Včasný zásah dokáže zabrániť rozsiahlemu poškodzovaniu listovej plochy. „Aj keď ide o bežného škodcu, v niektorých rokoch sa dokáže premnožiť a výrazne oslabiť hostiteľské rastliny. Dôležité je sledovať jeho výskyt a reagovať včas,“ uzatvára Ing. Maroš Lučaj z ÚKSÚP.