Boris Susko, minister spravodlivosti: Klamstvá o beztrestnosti krádeži, časť prvá
Príbeh o babičke, ktorú okradli a nikomu nič nehrozí, je jedným zo zlomyselných klamstiev, za ktorý vraj môže novela trestného zákona.
„Babička ide po ulici a pristúpi k nej päť chlapov a prikážu jej zliezť z bicykla a ten bicykel aj odvezú a ukradnú. Babička musí ísť peši ďalej a nikto už nikoho nevolá. Lebo hovoria, že ten bicykel nemá takú hodnotu, akú by tá polícia mala riešiť.“
Aj tento prípad sa často opakuje v našich médiách. Jeho autori sa snažia presvedčiť, že takéto konanie po novele trestného zákona vraj nie je trestné.
Aká je realita? Takéto konanie bolo a stále je trestným činom krádeže. Ak niekomu bicykel vezmú násilím alebo hrozbou, podľa § 212 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Novela na tom nič nezmenila. Polícia by takýto prípad naďalej musela riešiť.
Posledné týždne sa vo verejnom priestore cieľavedome vytvára dojem, že sa na Slovensku „ oplatí kradnúť“. Používajú sa nepravdivé príklady a polopravdy, ktoré majú v ľuďoch vyvolať hnev a strach. Niektorí politici – a najnovšie aj predstavitelia samospráv – tieto nepravdy šíria ďalej, hoci sme ich upozornili, že konkrétne prípady, ktoré uvádzajú, jednoducho nie sú pravdivé.
Tak sa pýtame – ide im o fakty, alebo o emócie? Preto zverejňujeme konkrétne „príklady“, ktoré sa vraj po novele už netrestajú. Nenechajme sa klamať – fakty hovoria jasne.
Zdroj: fb Boris Susko
