Eduard Chmelár: „TÍ, KTORÍ BOHATNÚ NA VOJNE, ZBROJENÍ A KRVI INÝCH“.
„Progresívne Slovensko síce tiež protestuje proti bezhlavému nákupu výzbroje v súhrnnej hodnote 4,8 miliardy eur bez verejného obstarávania, ale keby ste chceli vidieť v ich aktivite nejaký pacifistický zámer, musel by som vás vysmiať. Oni totiž kvičia iba preto, že tiež chcú byť pri válove a nakupovali by ešte bezhlavejšie. Mudrujú pritom, že namiesto odmíňovacích zariadení by radšej kupovali tanky – tie tanky, ktoré Rusi vyradili z boja na Ukrajine ako prvé. Progresívci totiž ani len nezaznamenali, aký historický zlom vo vojenstve predstavuje ukrajinský konflikt, v priebehu ktorého došlo k výraznému technologickému posunu: dnes je to prakticky vojna dronov. Čiže zasa by sa len niekto nabalil na predraženej a nepotrebnej vojenskej technike, pretože zmyslom tohto začarovaného kruhu je vyprázdňovať sklady a ničiť, aby sa mohlo zasa vyrábať.
Príkladom extrémneho militarizmu je fanatická europoslankyňa Lucia Yar, ktorá sa chce podobať na svoj nedosiahnuteľný vzor Kaju Kallas zrejme nielen výzorom, ale aj chabým intelektom, čo ju nebude stáť až tak veľa síl. V Európskom parlamente nájdete len málo takých šialencov, ktorí by tak upäto presadzovali zrýchlenie tempa zbrojenia a silnú vojenskú ekonomiku ako práve táto progresívna poslankyňa. Pritom balamutí svoje mladé naivné životom neostrihané ovečky, koooľko pracovných miest im zbrojársky priemysel prinesie.
Stačí sa pozrieť na Nemecko, na ktoré je naša ekonomika naviazaná. Nemci totiž uviazli v zbrojárskom bahne. Nemecký kancelár Merz sľuboval, že Nemci budú mať najsilnejšiu armádu v Európe a že všade prudko porastú pracovné miesta. Odhliadnuc od toho, že keď sa o to dvakrát v minulom storočí pokúsili, boli z toho dve svetové vojny – vojenské výdavky po prvých desiatich mesiacoch roka nedosiahli ani polovicu celoročného cieľa. Zbrojenie ako motor ekonomiky zlyháva.
Lucia Yar je pritom dôkazom, že ženy v politike síce majú svoje rovnocenné miesto, ale nemôžeme od nich očakávať stereotypné predstavy, že verejný život poľudštia. Často je to presne naopak, snažia sa byť ešte tvrdšie ako muži. Lucia Yar je pritom posadnutá zbrojením, patrí medzi najfanatickejších jastrabov a po vzore Kaji Kallas neustále straší Putinovým útokom na Európu, čo už spochybňuje aj miláčik liberálov a bývalý poradca premiéra Hegera, ukrajinista Alexander Duleba.
Mimochodom, Kaja Kallas… Táto hlupaňa je urážkou európskej diplomacie a ako už niekto poznamenal, nestíhame zaznamenávať jej trapas za trapasom. Keď sa vyjadrila, že Rusko napadlo 19 krajín, ktoré ho nikdy nenapadli, bolo zbytočné argumentovať tým, že Spojené štáty napadli mnohonásobne viac krajín. Pobúrenie mal vyvolať fakt, že ona medzi ruské vojenské agresie zahrnula dobytie nacistickej ríše alebo vojnu s fašistickým Japonskom (na osobnú žiadosť Churchilla a Roosevelta!), čo je neskutočná nehoráznosť, po ktorej mala nasledovať okamžitá a bezpodmienečná demisia. Kallasová je však prostoreká ako ChatGPT v zácviku, a tak ako generátor náhodných slov zo seba vzápätí vypudila ďalšiu sprostosť, že by sme mali znížiť zbrojenie Ruska a stav jeho armády… Proste, nová doba! Porazený určuje podmienky víťazovi!
Viete, už veľakrát som mal pocit, že v Bruseli sa všetci pomiatli. Ale ak v čase, keď protikorupčná jednotka v Kyjeve robí už raziu aj v pracovni druhého najmocnejšieho muža Ukrajiny a Zelenského pravej ruky Andrija Jermaka, keď ešte aj v tomto období avizujeme, že pošleme tej skorumpovanej bande ďalšie miliardy eur, vychádza mi z toho jediné: že do tejto korupčnej chobotnice musia byť zapojení aj európski lídri, ktorí z nás všetkých robia hlupákov. Veď ešte aj český premiér Petr Fiala sa otvorene chvastá, že oni na vojenskej pomoci Ukrajine „zarobili“ (sic!!!) 13 miliárd!
Takto sa správa aj tieňový minister obrany za PS Tomáš Valášek, ktorého som už neraz pristihol pri otvorenom klamstve. Na rozdiel od babráka Korčoka je však Valášek profesionálny demagóg, a preto je nebezpečnejší. Dokáže s plechovou tvárou klamať, že Ukrajinci o mierovom pláne nevedeli (a na vecné argumenty nervózne odseknúť „môžete si hovoriť, čo chcete“, čím sa končí každá racionálna debata), hoci je to ukrajinská tlač, nie Chmelár, ktorá ho usvedčuje z klamstva (už sme o tom viackrát písali). Skrátka, robia to vedome a sú za to dobre platení, lož je ich pracovná metóda.
Chápete, celé týždne tu trpezlivo vysvetľujem neudržateľnosť ich argumentácie: že všetci už predsa vedia, že Ukrajina túto vojnu prehrala. Dokonca aj belgický premiér Bart De Wever varuje, že je šialené, zbytočné a nebezpečné použiť zmrazené ruské aktíva na ďalšie financovanie Zelenského vojny, keď sú k dispozícii údaje, že do jari budúceho roka, teda v priebehu štyroch – piatich mesiacov, bude mať Ukrajina problém s financovaním základných potrieb: dôchodkov, platov lekárov, zdravotného poistenia, dokonca aj žoldov pre vojakov. Nútime ich čoraz nezmyselnejšie bojovať, biedne umierať a sľubujeme im niečo, čo im nedokážeme zaplatiť – čo môže byť väčší hyenizmus? Kedy pochopí čoraz zúrivejší Zelenskyj, ktorý označuje každého kritika šéfa jeho kancelárie za kremeľského agenta, že Jermak bol neudržateľný?
Medzitým britský denník The Telegraph píše, že Trumpa prestala táto hra na mačku a myš baviť a že poslal svojho vyslanca Witkoffa a zaťa Kushnera do Moskvy, aby predložili Putinovi priamu ponuku. Citujem nemenovaný zdroj z prostredia Bieleho domu: „Američanom už nezáleží na európskom postoji. Európania si môžu robiť, čo chcú.“
Cynické? Čo majú robiť, keď Európania nie sú ochotní pochopiť realitu, že nemôžu klásť víťazovi vojny podmienky, akoby bol porazený? S kým sa majú baviť, keď v Berlíne, Paríži a Londýne sedia hluchí a slepí, keď sa neustále chvastajú ako malé deti, ako budú stáť navždy pri Ukrajine a čo všetko jej pošlú, hoci nemajú v ruke vôbec nič? A do toho požiadavka šialenej Kallasovej, že 600-tisícové ukrajinské vojsko je príliš málo, hoci Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia nemajú toľko vojakov ani dohromady?
Som presvedčený, že Trump nie je nadšený týmto riešením, ale musí rešpektovať realitu, ktorú Európa nechce vidieť. A až sa raz budú bilancovať tieto postoje, pamätajte, že progresívci patrili k tým najfanatickejším obhajcom skorumpovaného Zelenského režimu, stúpencom vojny za každú cenu, nezmyselného obetovania iných iba preto, aby si zopár vyvolených v tejto globálnej korupčnej chobotnici mohlo plniť vrecká. Mimochodom: talianske odbory štrajkujú proti nadmerným investíciám do armády. A čo robia tie naše? Stále popíjajú s progresívcami? Hnus a des.
(Edit: vedúci Zelenského prezidentskej kancelárie Andrij Jermak pred piatimi minútami rezignoval.)