Generálny prokurátor Maroš Žilinka v stredu na tlačovej konferencii potvrdil stretnutie s predsedom vlády Robertom Ficom. Odmietol, že by malo mať senzáciu či netransparentný charakter, a zdôraznil, že k zmene stanoviska Generálnej prokuratúry k hodnoteniu boja proti korupcii nedošlo. Premiérovi zároveň vyjadril nespokojnosť s aktuálnym priebehom legislatívnych konaní.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka uviedol, že o stretnutí s predsedom vlády Robertom Ficom pôvodne neplánoval verejne informovať. Dôvodom bola zaužívaná ústavná prax, podľa ktorej o rokovaniach ústavných činiteľov komunikuje verejnosti vyššie postavený predstaviteľ. „Je zvykom, že o stretnutiach ústavných činiteľov informuje vyššie postavený ústavný činiteľ. Plne som rešpektoval toto zaužívané pravidlo,“ povedal Žilinka. Dodal však, že mediálne výstupy z predchádzajúceho dňa ho prinútili zverejniť obsah rokovania.
Podľa jeho slov stretnutie inicioval premiér. „V prvom rade stretnutie inicioval predseda vlády SR. Nemal som dôvod toto prijatie odmietnuť,“ uviedol generálny prokurátor s tým, že spolupráca medzi ústavnými inštitúciami je nevyhnutná, keďže ich agendy sa prelínajú.
Žilinka odmietol akékoľvek špekulácie o netransparentnosti rokovania. Stretnutie sa podľa neho uskutočnilo v priestoroch Generálnej prokuratúry SR, počas pracovného času a za prítomnosti zamestnancov úradu. „Zdôrazňujem, že s predsedom vlády som nebol ani sekundu sám, čo by mohlo vytvárať priestor na rôzne špekulácie, ale ten priestor tu nie je,“ povedal.
Hlavnou témou rokovania bola príprava podkladov k správe o stave právneho štátu, ktorú vypracúva Európska komisia. Premiér Fico podľa Žilinku vyjadril nesúhlas so stanoviskom Generálnej prokuratúry v časti hodnotenia boja proti korupcii na Slovensku. „Prišiel s tým, či to stanovisko vieme prehodnotiť a či sa dajú uskutočniť ďalšie kolá vyhodnocovania,“ priblížil generálny prokurátor. Zdôraznil však, že na svojom stanovisku trval. „Striktne som zotrval na mojom stanovisku, s tým, že k dohode určite nepríde a trvám na každom jednom fakte, každom jednom písmene, ktoré je uvedené v našom stanovisku,“ uviedol.
Premiér podľa neho tento postoj vzal na vedomie s tým, že vláda má na vec odlišný názor. „Naše zistenia sú hrozivé. Táto téma bola týmto pádom ukončená,“ dodal Žilinka.
V druhej časti stretnutia generálny prokurátor otvoril otázku aktuálneho legislatívneho procesu. Vyjadril nespokojnosť s jeho priebehom a ostro ho kritizoval. „Trvám na tom, že toto je paródia na legislatívny proces,“ povedal.
Predseda vlády mu podľa jeho slov oznámil, že exekutíva by privítala odborné pripomienky zo strany Generálnej prokuratúry. Žilinka zároveň avizoval, že sa k tejto téme chce vyjadriť aj v širšom historickom kontexte, reagujúc na výhrady niektorých poslancov, podľa ktorých sa Generálna prokuratúra k legislatívnym návrhom nevyjadruje.
Kritika OČTK
Generálny prokurátor zároveň upozornil na výrazné zhoršenie stavu boja proti korupcii po prijatí vládnej novely trestných kódexov. Na základe údajov za rok 2025 podľa neho možno konštatovať, že zmeny v trestnom práve v oblasti korupcie, ako aj úprava organizačnej štruktúry polície, nepriniesli očakávané výsledky. Vývoj označil za vážny problém, ktorý ho osobne mrzí, no podľa jeho slov ho nemožno zľahčovať.
Pripomenul, že prokuratúra je nielen kontrolným, ale aj aplikačným orgánom, a preto bola povinná uplatňovať právne normy v podobe, v akej ich schválila Národná rada SR. Rok 2025 bol podľa neho prvým uceleným obdobím, ktoré jasne ukázalo, ako sa vládna novela trestných kódexov premietla do praxe zo strany polície a prokuratúry.
Žilinka zároveň zdôraznil, že úlohou prokurátorov nie je aktívne odhaľovanie korupcie, keďže táto činnosť patrí operatívnym zložkám. Práve výsledky tejto fázy trestného konania označil za mimoriadne slabé a varovné. Závery, ku ktorým Generálna prokuratúra dospela, majú podľa neho jednoznačnú výpovednú hodnotu a nemieni ich revidovať, pričom ich vníma ako jasný signál potreby nápravy.
Ako príklad uviedol štatistické údaje, podľa ktorých v roku 2025 v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesol počet stíhaných osôb v korupčných kauzách približne o 70 percent. Takýto pokles podľa neho nemožno interpretovať ako postupné znižovanie korupčnej kriminality ani ako dôkaz jej ústupu. Ide podľa jeho hodnotenia o náhlu a výraznú zmenu, ktorá si vyžaduje seriózne vysvetlenie, pričom odmieta tvrdenia, že by korupcia zo spoločnosti náhle vymizla.