Európa si bude zrejme veľmi dlho pamätať dátum 24. február 2022, no svet bude mať v pamäti aj iný dátum – 28. február 2026. Áno, oba sú začiatkami vojen. Kým ten prvý „iba“ medzi Ukrajinou a Ruskom, pri tom druhom je okrem USA a Izraela, ako agresorov, vo vojne aj takmer celý Blízky východ. A môže to byť ešte horšie.
Ako dopadnú obe vojny sa nateraz predpovedať nedá, no kým proti Rusku pripravuje Európa už 20 sankčný balíček, na USA a Izrael sa pozerá akoby „s porozumením“ a bez akéhokoľvek sankčného balíčka či nebodaj zákazu štartu ich športovcov na svetových fórach. Veľmi zaujímavý pohľad na zatiaľ veľmi krátku vojnu proti Iránu, ktorá však môže mať pre svet zničujúce dôsledky, má v statuse na sociálnej sieti Ján Čarnogurský, bývalý politický disident, zakladateľ KDH a tiež bývalý slovenský premiér.
„V sobotu 28. februára Izrael a Spojené štáty (v takom poradí) napadli Irán. Zbombardovali poradu vrcholných iránskych náboženských a vojenských predstaviteľov v Teheráne, zabili náboženského vodcu Alího Chameneího, ministra obrany, náčelníka generálneho štábu a ďalších viac než štyridsať osôb,“ pripomína Čarnogurský s dôvetkom, že po celej krajine navyše zbombardovali množstvo objektov, medzi nimi aj dievčenskú školu v meste Minab, pri čom zahynulo 168 školáčok.
„Odvtedy medzi troma krajinami zúri vojna (v USA sa tak nemôže nazývať z formálno-taktických dôvodov). Bojuje sa najmä technickými prostriedkami, raketami, dronmi, lietadlami, z lodí. Podľa vojenských komentátorov z Ruska aj z USA, obe strany majú rozdielne taktické záujmy. Najmä USA potrebujú vojnu vyhrať rýchlo, kvôli blížiacim sa voľbám v USA, Irán potrebuje vojnu predĺžiť vzhľadom na povahu, výcvik a výzbroj svojej armády,“ vysvetľuje expremiér s tým, že Irán potrebuje získať čas aj na to, aby dokázal prekonať izraelskú protiraketovú obranu „Iron Dome“.
„Podľa záberov v televízii, prekonať Iron Dome sa Iránu podarilo, v televízii sú zábery rozbombardovaných stavieb v izraelských mestách a Izraelčania musia tráviť dni a noci v krytoch. V Iráne je rozbombardovaných stavieb neúrekom, sú tam zničené školy, nemocnice, iné civilné objekty. Žiaľ, miestami iránske mestá vyzerajú ako Gaza 2.0,“ konštatuje Ján Čarnogurský, ktorý ešte pridáva, že Izrael musí bojovať na dvoch frontoch, lebo jeho armáda vkročila aj do južného Libanonu, odkiaľ predtým Hizballáh ostreľoval izraelské územie.
„Do Iránu zatiaľ (na piaty deň vojny) pozemná armáda nevnikla. Jednak Donald Trump sľuboval Američanom, že pozemná armáda nebude vo vojne použitá, čím chcel naznačiť nižšiu intenzitu vojny, jednak vzhľadom na veľkosť územia Iránu, toľko „voľných“ vojakov ani nemá. Ale v amerických médiách prenikajú správy, že americké veliteľstvo už s pozemným útokom v Iráne počíta,“ prekvapuje bývalý slovenský disident. Naše aj európske médiá podľa neho ale najviac zaujíma, že pre vojnu je uzavretý Hormuzský prieliv, cez ktorý dopravujú 20 až 25 percent svetovej spotreby energií (nafta a plyn). Čiže zdražie nafta, benzín aj plyn.
„Áno, zdražejú, ale privykajme si v súčasných a v budúcich vojnách dávať na prvé miesto ľudské životy a veci a energiu až na ďalšie. Už dvakrát v moderných iránskych dejinách zásadnú politickú zmenu privodili pouličné demonštrácie. V roku 1953 demonštrácie odstránili protizápadného predsedu vlády Mossadekha (zorganizovali ich Američania) a v roku 1979 demonštrácie zosadili prozápadného šacha Rezá Páhlavího a priviedli naspäť náboženského vodcu Chomejního,“ vracia sa Ján Čarnogurský do nedávnej minulosti.
„Izrael a Američania sa pokúsili v januári tohto roku (2026) masovými demonštráciami zosadiť súčasnú vládu (oni to nepopierajú), ale tentoraz to nevyšlo. Vláda proti demonštrantom zakročila a demonštrácie asi po mesiaci utíchli. Teraz je dôležitou otázkou, či sa Západu podarí obnoviť masové demonštrácie proti vláde. Zatiaľ sa to Západu (USA, Izrael) nedarí, hoci prezident Trump na to otvorene vyzýva,“ konštatuje slovenský expremiér, pdľa ktorého je potrebné v nasledujúcich dňoch a týždňoch sledovať, ako znášajú Irán a Izrael vzájomné vzdušné údery, najmä či Irán unesie ďaleko mohutnejšie americko-izraelské údery.
„Či dôjde k pozemnej operácii proti Iránu. Bol by to znak, že spojencom USA-Izrael nejdú veci tak, ako boli naplánované. Píše sa, že Američania sa snažia poštvať iránskych Kurdov do pozemných operácií proti Iránskej armáde. Bude to rovnaký model, ako bolo svojho času vytvorenie Talibanu či Hamasu? Ako dokáže Irán udierať na americké základne a veľké investície na Blízkom východe. Ako dokáže fakticky prerušiť dopravu energetických zdrojov cez Hormuzský prieliv. Prezident Trump sľubuje, že americká armáda zabezpečí priechodnosť Hormuzského prielivu,“ pokračuje ďalej Ján Čarnogurský, ktorý sa následne trochu dotýka aj morálnej stránky.
„Útokom na Irán USA aj Izrael porušili medzinárodné právo, ale medzinárodné právo už prestáva platiť a presadzuje sa sila. Európska únia je buď ticho, alebo dokonca podporuje útočníkov. Porovnajte to s opatreniami proti Rusku. Od Európskej únie je to aj prejav slabosti. Slabé štáty alebo zoskupenia štátov v dejinách väčšinou zanikali,“ vysvetľuje Ján Čarnogurský, pre ktorého je osobitne odsúdeniahodný postup Spojených štátov.
„S Iránom mesiace rokovali o dohode o ohraničení vyzbrojenia Iránu. Rokovania neboli ukončené. Zároveň pripravovali spoločne s Izraelom útok, a útok uskutočnili. Americký podvod na partnerovi v rokovaní nebol prvý. V januári 2020 pozvali iránskeho generála Kásima Sulejmániho do Bagdadu na rokovanie o ukončení vzájomných ozbrojených útokov. Po Sulejmániho pristaní na letisku v Bagdade, pri vystupovaní z lietadla na neho čakal americký atentát. Na vojne útok na parlamentára sa trestá smrťou,“ konštatuje náš expremiér.
„Prekvapuje niekoho, že po skončení studenej vojny americký minister zahraničných vecí James Baker sľúbil Gorbačovovi, že NATO sa nebude rozširovať na Východ, aby Sovietsky zväz súhlasil so zjednotením Nemecka? Len čo sa Nemecko zjednotilo, NATO sa začalo rozširovať na Východ. Psychológovia majú vysvetlenie, že keď niekto pohŕda partnerom, necíti sa svojimi sľubmi voči partnerovi viazaný,“ pripomína Ján Čarnogurský vážnu skutočnosť, o ktorej sa v súčasnosti medzi liberálmi a progresívcami, ale v ich spriaznených médiách radšej zaryto mlčí.
„Irán a Izrael boli odporcovia až nepriatelia od vzniku štátu Izrael. Irán mal trvale v pláne zničiť Izrael. Nevedel mu odpustiť vyhnanie množstva Palestínčanov po svojom vzniku. Ale konflikt medzi Izraelom a Iránom môže mať hlbšie korene. Väčšinu obyvateľov Iránu tvoria Peržania. Je to starobylý národ, ktorého predkovia sa prisťahovali do dnešného Iránu v 4. tisícročí pred Kristom. Prisťahovali sa zo severovýchodu a niesli meno Árijci. Dali meno celej rase. Nemecký filozof Hegel ich v 19. storočí nazval najstarším historickým národom,“ začína Ján Čarnogurský opisovať širšiu históriu vzťahov Irán – Izrael.
„Obyvatelia Izraela (Židia) sú najstarším semitským národom. V súčasnom konflikte v Iráne stoja proti sebe dve starobylé rasy – árijci a semiti. Ich konflikt siaha až do biblických čias. Biblickú dimenziu konfliktu zdôraznil v týchto dňoch – Benjamin Netanjahu. Povedal, že vojna Izraela s Iránom je vojnou biblických Židov proti Amalekom. Amalekovia boli jedným z viacerých malých národov v Palestíne, ktorých museli Židia poraziť po návrate z egyptského zajatia,“ pokračuje Ján Čarnogurský v chvíľke dejepisu.
„Citoval (Netanjahu) aj proroka Samuela, ktorý prikázal vodcovi Židov Šaulovi pozabíjať všetkých Amalekov, vrátane žien, detí a starcov. Možno sa diviť bombardovaniu škôl a nemocníc v tejto vojne? Samuelov príkaz možno nájsť v Starom zákone, v prvej knihe Samuelovej. Samuelov príkaz som už citoval v článku z októbra 2023 (pozri tu: https://www.srspol.sk/jan-carnogursky-od-biblie-k…/). Netanjahu ešte dodal, že akonáhle Iránci zvolia nástupcu náboženského vodcu Alího Chameneího, stane sa cieľom izraelskej armády,“ zakončil Ján Čarnogurský osvetľovanie veľmi zložitých iránsko-izraelských vzťahov.
Zdroj: Ján Čarnogurský/FB