Lídri Európskej únie nedokázali na summite v Bruseli prijať zásadné rozhodnutia k vojnám na Ukrajine a na Blízkom východe. Ako upozornil portál Politico, rokovania odhalili skôr vnútorné rozpory a obmedzený vplyv Únie na globálne dianie.
Dve vojny v bezprostrednom susedstve Európy dominovali 12-hodinovému summitu lídrov Európskej únie v Bruseli. Namiesto rozhodných krokov však podľa portálu Politico odhalili najmä neschopnosť EÚ efektívne konať a presadiť sa na medzinárodnej scéne.
Na rokovaní sa stretli predstavitelia najväčších európskych ekonomík vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona či talianskej premiérky Giorgie Meloniovej. Napriek tomu sa lídri podľa Politico nedokázali zhodnúť na konkrétnych krokoch, ktoré by ovplyvnili vývoj konfliktov.
Predseda Európskej rady António Costa po rokovaní zdôraznil význam medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. „Alternatívou je chaos. Alternatívou je vojna na Ukrajine. Alternatívou je vojna na Blízkom východe,“ uviedol. Ako však poznamenáva Politico, práve pri týchto slovách sa praktické výsledky summitu skončili.
V prípade konfliktu s Iránom sa podľa Politico ukázalo, že EÚ má len obmedzené možnosti aj vôľu zasiahnuť. Diskusia o možnom vyslaní francúzskych vojnových lodí na ochranu Hormuzského prielivu zostala bez konkrétneho záveru. Záverečné vyhlásenie summitu hovorí len o posilnení existujúcich námorných operácií.
„Blízky východ nás výrazne ovplyvňuje – ale sme vôbec hráčom v tejto hre?“ citoval portál jedného z európskych predstaviteľov. Podľa neho sa EÚ snaží nájsť svoju úlohu, no zatiaľ zostáva najmä pri vyhláseniach.
Podobne sa vyjadrila aj šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová, ktorá podľa diplomatických zdrojov upozornila, že začať vojnu je jednoduché, no ukončiť ju je oveľa zložitejšie.
Napätie na Blízkom východe zároveň prehlbuje energetickú neistotu v Európe. Katar upozornil, že po útokoch nebude schopný plniť časť dodávok skvapalneného plynu do Európy. Napriek tomu sa lídri podľa Politico venovali značnú časť rokovaní reforme systému emisných povoleniek ETS.
„Hovoriť o ETS ako o najväčšom probléme, keď horia plynové polia, je trochu zvláštne,“ citoval portál jedného z predstaviteľov EÚ.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová priznala, že vojna má okamžitý dopad na ceny energií. Oznámila preto balík opatrení na ich zníženie, vrátane daňových úprav a investícií do energetiky.
Ani v otázke vojny na Ukrajine sa lídri neposunuli výrazne dopredu. EÚ nedokázala schváliť balík pomoci vo výške 90 miliárd eur pre Kyjev, keďže ho blokuje maďarský premiér Viktor Orbán.
Ten kritizoval prístup Únie k energetickej kríze a vyhlásil, že Európa by mala opäť nakupovať ruskú ropu, aby „prežila“. Svoj nesúhlas s finančnou pomocou Ukrajine podmieňuje sporom o poškodený ropovod vedúci cez Ukrajinu do strednej Európy.
Podľa švédskeho premiéra Ulfa Kristerssona zaznela na adresu Orbána mimoriadne ostrá kritika zo strany ostatných lídrov. „Nikdy som nepočul takú tvrdú kritiku na nikoho,“ povedal novinárom.
Aj napriek tlaku však Orbán svoj postoj nezmenil a rozhodnutie o pomoci Ukrajine sa presúva na ďalší summit.
Summit sa napokon skončil ešte pred polnocou bez zásadných rozhodnutí. Ako konštatuje Politico, lídri EÚ odišli domov s minimom konkrétnych výsledkov a množstvom otvorených otázok.
„Je tu veľa vecí, ktoré nás znepokojujú na tejto vojne,“ povedal Kristersson v súvislosti s Blízkym východom. Zároveň pripomenul, že blokovanie pomoci Ukrajine stále pretrváva.
Podľa Politico tak rokovanie v Bruseli odhalilo nepríjemnú realitu: Európska únia má síce ambície byť globálnym hráčom, no v kľúčových momentoch jej chýba jednota aj schopnosť konať.