Poslanec Národnej rady SR a podpredseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Michal Bartek v rozhovore otvorene hovorí o aktuálnych politických témach. Kritizuje protesty časti umeleckej obce, upozorňuje na otázniky pri prideľovaní verejných financií a poukazuje na slabiny opozície. Venuje sa aj napätiu na politickej scéne a naznačuje možné smerovanie povolebnej spolupráce.
Poslanec Michal Bartek sa v rozhovore venoval viacerým aktuálnym spoločensko-politickým témam, pričom výraznú pozornosť venoval protestom časti umeleckej obce. Tie označil za neprimerané a spojené s nejasnosťami okolo fungovania Fondu na podporu umenia. Podľa neho je diskusia o prideľovaní verejných zdrojov legitímna, no musí byť postavená na transparentnosti a jasných pravidlách.
V tejto súvislosti poukázal aj na konkrétne prípady dotácií, ktoré podľa neho vyvolávajú otázniky. Spomenul finančnú podporu pre niektoré političky a blízke osoby predstaviteľov opozičných strán, pričom zdôraznil potrebu dôslednej kontroly a vysvetlenia takýchto rozhodnutí.
Bartek sa kriticky vyjadril aj k vnútornému fungovaniu jednej z opozičných strán, kde podľa neho prevažujú všeobecné vyhlásenia bez konkrétnych riešení. Programové smerovanie označil za nedostatočne uchopené a bez jasných krokov, ktoré by priniesli reálne výsledky. Zároveň upozornil na personálne otázky a ambície jednotlivých členov, ktoré podľa jeho slov často prevažujú nad obsahovou politikou.
V rozhovore otvoril aj tému finančných nezrovnalostí spojených s bývalým členom tejto strany, ktoré podľa neho neboli dostatočne vysvetlené. Takéto prípady podľa Barteka znižujú dôveru verejnosti v politiku ako celok.
Dotkol sa aj širších politických vzťahov a možnej povolebnej spolupráce. Nevylúčil diskusiu s viacerými politickými subjektmi, pričom upozornil na meniace sa ideologické nastavenie niektorých strán. Kritizoval posun kresťanskodemokratického hnutia smerom k liberálnejším témam, čo podľa neho vyvoláva nespokojnosť medzi regionálnymi predstaviteľmi.
Bartek zároveň poukázal na napätie medzi opozičnými lídrami a oslabovanie niektorých politických subjektov. Spomenul marginalizáciu niektorých výrazných osobností, pokles preferencií jednej z tradičných strán a naopak rastúcu konfrontačnú rétoriku novších politických projektov.