Slovenskí umelci sa zrejme rozhodli, že na Slovensku zopakujú koniec roka 1989 a protestami povalia súčasný „režim“, presnejšie vládu, ktorá sa im vôbec nepáči. Prečo, je z ich požiadaviek viac ako zjavné.
„Umelci“ v uliciach ale zabúdajú na niekoľko podstatných vecí. To, že niektorí z nich prichádzajú o peniaze od štátu, na ktoré boli zvyknutí, je zrejmé, otázne však je, či si to za tú ich „kultúru“ aj zaslúžia. Stačí sa pozrieť na (ne)kultúrne vystúpenia partnerky Michala Šimečku, nad ktorým krútili hlavami aj diváci počas jej vystúpenia. Takýchto a podobných „umelcov“ je však viacero, pričom sa im na dotácie skladajú aj ľudia, ktorí by im za normálnych okolností za to, čo predvádzajú nedali ani cent.
A že sa prepúšťajú ľudia pracujúci v kultúre? A? Však sa prepúšťajú ľudia aj v iných profesiách a nikto z umelcov či tých, ktorí ich prišli do ulíc podporiť, za nich na námestiach neprotestovali. A pritom boli medzi nimi aj samoživitelia a ľudia v preddôchodkovom veku, ktorí majú skutočne náročné nájsť si novú prácu, ba okrem akej-takej výplaty nedostávali od štátu žiadne dotácie. Tak kto tu môže plakať, pán Koleník a vám podobní?
V neposlednom rade, ak sa spomína ministerka Martina Šimkovičová, ktorá vraj robí čistky na ministerstve a v organizáciách pod jej správou, tak by bolo hodné spomenúť aj ministrovanie veľkého herca Milana Kňažka. Ten, v čase keď bol ministrom kultúry v rokoch 1998 až 2002, bez problémov za pár dní odvolal všetkých riaditeľov inštitúcií, ktoré patrili v tej dobe pod Ministerstvo kultúry. A to bez udania akéhokoľvek dôvodu! Tieto kroky pritom označil za – potrebné zmeny. Dnes rovnaké kroky potrebné nie sú? Alebo sa progresívci a liberáli stavajú iba za svojich ľudí a ostatní sú im ukradnutí?
Tieto kroky Kňažko označil za potrebné zmeny a ohlásil verejné konkurzy na uvoľnené miesta, zatiaľ čo vtedajšia opozícia (HZDS) tieto personálne čistky kritizovala. Okrem toho, krátko po svojom nástupe do funkcie zverejnil tzv. „čiernu knihu“ rezortu kultúry, ktorá poukazovala na podozrivé finančné operácie a zlé hospodárenie za predchádzajúceho vedenia, a podal podnety na prokuratúru. Ale veď niečo podobné urobila aj Šimkovičová, ktorá tiež poukazuje na šafárenie v kultúre a podala trestné oznámenia. Tak aký je medzi nimi rozdiel?
Vtedy však bola kultúrna obec ticho, dnes roní slzy na protestoch si ide hlasivky vykričať. Vtedy boli taký Stanke, Magda Vášáryová a im podobní, ktorí teraz nariekajú na pódiách počas protestov, ale i priamo v divadlách, ticho a nekričali po námestiach a tribúnach tak, ako to robia teraz. Toto nie je dvojaký meter Stankeho a jemu podobných opozičných umeleckých aktivistov, ktorí sa pretvarujú, že v súčasnosti bojujú za, u mnohých, (ne)kultúru?