Slovensko je v súčasnosti v nie dobrej hospodárskej situácii. Je to dôsledok nielen viacerých udalostí vo svete v ostatnom čase, ale aj tým, čo nám tu zanechali predchádzajúce vlády v rokoch 2020-2023. Konsolidácia verejných financií je preto zákonitým krokom.
Pohľad na konsolidačné kroky je však zo strany koalície aj opozície diametrálne rozdielna. Zaujímavý je pohľad na celú situáciu človekom, ktorý bol súčasťou vlády, ktorá nám tento finančný a ekonomický marazmus zanechala. Marián Viskupič (SaS) je nielen poslancom Národnej rady SR, ale i predsedom jej Výboru pre financie a rozpočet. Liberál reaguje na návrh premiéra Roberta Fica o naštartovaní ekonomiky. Podľa Viskupiča by mohla vyriešiť Estónska daň.
Estónska daň znamená, že zisk firmy bude zdanený nula percentami, ak ho firma reinvestuje. „Je férové pri takýchto návrhoch hovoriť otvorene nielen o prínosoch, ale aj o nákladoch a o tom, ako ich chceme zvládnuť. Transparentne pomenúvame, čo to bude stáť, odkiaľ na to vezmeme a aký bude reálny dopad na verejné financie,“ konštatuje hneď v úvode statusu na sociálnej sieti Viskupič.
„Pri dnešnom výnose približne 4,4 miliardy eur môže vzniknúť prechodný výpadok vo výške 1,5 až 2,5 miliardy eur ročne počas prvých troch rokov. Tento odhad vychádza zo skúseností zo zahraničia aj zo štruktúry dnešných platiteľov, pričom sa predpokladá, že firmy budú časť ziskov naďalej vyplácať,“ vysvetľuje šéf Výboru pre financie a rozpočet Národnej rady SR. Tento výpadok sa podľa neho postupne znižuje o: Zrušenie superodpočtov prinesie približne 60 miliónov eur, zrušenie investičných stimulov a daňových prázdnin ďalších približne 250 miliónov eur.

„Vyšší výber DPH vďaka rastu investícií a spotreby môže priniesť okolo 350 miliónov eur. K tomu sa pridávajú aj administratívne úspory, približne 150 miliónov na strane firiem a 40 miliónov na strane štátu. Modelové prepočty ukazujú, že čistý efekt sa tak môže znížiť na približne 1,3 až 1,9 miliardy eur ročne v prechodnom období,“ pokračuje Viskupič vo svojom zdôvodnení.
A ako to podľa neho zaplatíme? „Začnime tým, že štát už dnes nedokáže vybrať to, čo si sám naplánuje. Výpadok na DPH bol približne 950 miliónov eur a na dani z príjmu právnických osôb okolo 440 miliónov eur, a to napriek tomu, že dane rástli. Problém teda nie je len v sadzbách, ale aj v tom, ako systém funguje,“ prízvukuje liberál s dôvetkom, že prechod vieme zvládnuť najmä cez adresnejšie a efektívnejšie výdavky.
„Namiesto plošného rozdávania chceme viac cieliť pomoc tam, kde je naozaj potrebná. To sa týka aj veľkých položiek, ako sú napríklad trináste dôchodky za približne 900 miliónov eur alebo energopomoc plánovaná na úrovni 370 miliónov eur. Zároveň ide o výdavkovú disciplínu, znižovanie neefektívnych dotácií, rušenie daňových výnimiek a postupné znižovanie podielu výdavkov na HDP,“ konštatuje Viskupič s tým, že cieľ je jasný: Nastaviť verejné financie rozumnejšie a adresnejšie. „Radšej dočasne šetriť a vytvoriť priestor pre rast, než dlhodobo stagnovať a zvyšovať dane,“ prízvukuje.
Nie je to ale hazard? „Ide o riadený prechod k vyššiemu ekonomickému rastu. Dlhodobá stagnácia, nízky rast a zvyšovanie daní predstavujú omnoho väčšie riziko než reforma, ktorá podporuje investície, podnikanie a tvorbu hodnoty,“ uzatvára Marián Viskupič svoj status.
Zdroj: Marián Viskupič/FB
