Premiér Robert Fico vo videopríhovore pre Republikovú úniu zamestnávateľov upozornil na podľa neho nedostatočné riešenia energetickej krízy na úrovni Európskej únie. Kritizoval systém cenotvorby energií aj emisné povolenky a vyzval na prijatie zásadných reforiem.
Fico v úvode svojho vystúpenia uviedol, že lídri členských štátov sa venovali najmä energetickej kríze, ktorú pripísal dôsledkom vojnového konfliktu na Blízkom východe. „Na jednej strane sme sa zhodli, že kríza osobitne nepriaznivo zasiahne vývoj inflácie a hospodársky rast, na strane druhej, podľa môjho názoru, závažnosť krízy podceňujeme,“ povedal. Kritizoval pritom podľa neho nedostatok „okamžitých, urgentných opatrení na celoeurópskej úrovni“.
Za problematické označil aj smerovanie európskych riešení. Oznámené uvoľnenie financií pre Ukrajinu označil za krok, s ktorým slovenská vláda nesúhlasí. „Za veľký úspech sa dnes označilo odblokovanie 90 miliárd vojnovej pôžičky pre Ukrajinu, s ktorou slovenská vláda nesúhlasila a na ktorej sa Slovensko ani nezúčastňuje,“ uviedol.
Naopak, ako pozitívny krok spomenul opätovné otvorenie ropovodu Družba, ktoré podľa jeho slov Slovensko presadzovalo „doslova zúrivo a s použitím nátlakových krokov“.
V ďalšej časti príhovoru sa premiér venoval cenám energií a konkurencieschopnosti Európskej únie. Uviedol, že „najväčšou výzvou pre nás všetkých sú vysoké ceny energií a v budúcnosti možno aj ich nedostatok“ a kritizoval dlhodobé zaostávanie EÚ v raste a produktivite.
Zároveň poukázal na rozdiely v prístupe členských štátov k energetickej politike a štátnej pomoci. „Nie je možné, aby schéma pružnej štátnej pomoci pre veľké firmy zostala viazaná výlučne na možnosti národných rozpočtov,“ povedal s tým, že takýto systém podľa neho vytvára riziko nerovnováh medzi krajinami Únie.
Fico tiež vyzval Európsku komisiu, aby preskúmala možnosti využitia nevyčerpaných európskych fondov na podporu priemyslu. Podľa jeho slov ide o „originálnu slovenskú iniciatívu“, ktorá už získava podporu viacerých členských štátov.
V oblasti energetiky upozornil na situáciu Slovenska, ktoré je podľa neho paradoxné. „85 percent všetkej vyrobenej elektriny tvorí elektrina bezuhlíková, úplne sme prestali využívať hnedé uhlie, sme čistý vývozcom elektriny,“ uviedol. Napriek tomu podľa neho krajina platí vysoké ceny: „Napriek tomu platíme za elektrinu viac ako 100 eur za MWh.“
V tejto súvislosti žiadal zmeny v európskom systéme cenotvorby energií. „Burza v Lipsku nie je pre nás žiadne terno,“ vyhlásil a podporil tzv. dekapling, teda oddelenie cien elektriny od cien plynu, ako aj vznik regionálnych búrz s ohľadom na národné špecifiká.
Výrazne kriticky sa vyjadril aj k systému emisných povoleniek ETS. Vyzval na zachovanie bezplatných emisných povoleniek pre energeticky náročné odvetvia a systém ETS 2 označil za načasovaný nevhodne. „Budeme preto žiadať odloženie realizácie systému ETS 2 minimálne do roku 2030,“ uviedol.
Zároveň priznal, že presadzovanie slovenských priorít v rámci EÚ je obmedzené rozdielnymi záujmami členských štátov. „Absolvoval som už nespočetné množstvo samitov… a viem, že dosiahnuť všetky naše slovenské plány a ciele nie je možné,“ povedal s tým, že ani úplne uspokojivé celoeurópske riešenia podľa neho pravdepodobne nevzniknú.
Na záver Fico deklaroval, že vláda pripravuje balík hospodárskych opatrení a pracuje na dlhodobej stratégii rozvoja Slovenska do roku 2040. Ocenil tiež spoluprácu s podnikateľským sektorom a Republikovou úniou zamestnávateľov. „Chceme, aby Slovensko zostalo krajinou, kde sa oplatí investovať, vyrábať a pracovať,“ uzavrel premiér.
Foto: Robert Fico / Facebook