Advokát Erik Magál odmieta tvrdenia, že dovolací rozsudok Najvyššieho súdu v prípade Dušana Kováčika je neštandardný. Podľa neho ide o dôsledok podľa jeho slov bezprecedentného postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov.
Advokát Erik Magál sa v rozsiahlej reakcii vyjadril k článku, ktorý analyzoval dovolací rozsudok Najvyššieho súdu v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Mediálne výstupy poukazovali na to, že rozhodnutie sa má vymykať bežnej rozhodovacej praxi súdu, pričom sa opierali o štatistickú analýzu rozhodnutí trestného kolégia.
Magál však tieto závery odmieta a tvrdí, že takéto porovnanie je zavádzajúce, keďže nezohľadňuje konkrétne okolnosti prípadu. Podľa jeho slov ide o kauzu, ktorá sa v mnohých aspektoch odlišuje od bežných trestných konaní.
Advokát poukazuje predovšetkým na postup orgánov činných v trestnom konaní. „V žiadnom z doterajších prípadov nebolo dôkazne preukázané, že vyšetrovateľ postupoval úmyselne nezákonne tak, aby znemožnil účasť obhajoby na výsluchu svedka,“ uviedol. Tvrdí, že v tomto prípade malo dôjsť k výsluchu v paralelne vedenom konaní práve s cieľom obísť obhajobu.
Zároveň upozorňuje na ďalšie podľa neho bezprecedentné okolnosti. Kritizuje napríklad údajný konflikt záujmov na strane súdu. Podľa jeho vyjadrenia sa v inom prípade nevyskytla situácia, keď by o obvinenom rozhodovala sudkyňa, ktorá mala osobný vzťah s novinárkou venujúcou sa prípadu, pričom táto novinárka mala publikovať kritické až nepriateľské texty o obvinenom.
Magál tiež poukazuje na rozhodovanie odvolacieho senátu. Tvrdí, že sudca mal odmietnuť viac ako stovku dôkazov v prospech obvineného a zároveň sa mal vyjadrovať o prípade spôsobom, ktorý spochybňuje jeho nestrannosť. „V žiadnom z doterajších prípadov nenastala situácia, že sudca, ktorý má rozhodovať, verejne alebo neformálne komentuje obvineného takýmto spôsobom,“ naznačil.
Významnú časť svojej argumentácie venuje aj dôkaznej situácii. Podľa advokáta mali byť kľúčové výpovede spolupracujúcich svedkov rozporné a založené na nepriamych informáciách. „Svedkovia sa nedokázali zhodnúť ani v mieste, ani v čase, ani v spôsobe údajného skutku,“ uviedol. Zároveň upozornil na situáciu, keď mal svedok vypovedať k rozhodnutiu, ktoré v tom čase ešte neexistovalo.
Magál tvrdí, že tieto okolnosti mali zásadný vplyv na celý priebeh konania a spochybňujú jeho férovosť. Poukazuje aj na to, že viaceré rozhodnutia orgánov podľa neho ignorovali rozpory v dôkazoch alebo ich interpretovali v neprospech obvineného.
V závere svojho vyjadrenia advokát konštatuje, že práve tieto faktory vysvetľujú, prečo sa dovolací rozsudok môže javiť ako výnimočný. „Výnimočnosť dovolacieho rozsudku je priamoúmerná výnimočnosti toho, ako bol Dušan Kováčik justične zlikvidovaný,“ uviedol.
Dovolací rozsudok v tejto kauze vyvolal širšiu diskusiu v právnickej aj mediálnej obci. Kým časť odborníkov poukazuje na jeho odlišnosť od bežnej judikatúry, iní zdôrazňujú potrebu posudzovať rozhodnutie v kontexte konkrétnych okolností prípadu.
Prípad bývalého špeciálneho prokurátora patrí medzi najsledovanejšie trestné konania posledných rokov. Aj po vydaní dovolacieho rozsudku tak zostáva predmetom verejnej aj odbornej polemiky o fungovaní justície a postupoch orgánov činných v trestnom konaní.
