Rozhodnutie Najvyššieho súdu, kontroverzie okolo kajúcnikov aj ostrá kritika médií. Dušan Kováčik v rozhovore pomenúva konkrétne momenty zo svojho prípadu a opisuje, ako fungujú vyšetrovania, súdy aj verejný tlak.
V rozhovore sa Dušan Kováčik vracia k rozhodnutiu Najvyššieho súdu, ktoré podľa jeho slov potvrdzuje dlhodobé porušovanie jeho práv počas trestného konania. Zdôrazňuje, že nejde o ojedinelý problém, ale o systémové zlyhania, ktoré mali zásadný vplyv na jeho prípad.
Jednou z kľúčových tém bola aj kauza „kajúcnikov“. Kováčik kritizuje spôsob, akým sú podľa neho využívaní spolupracujúci obvinení, a poukazuje na otázky miestnej príslušnosti súdov. V tejto súvislosti spomína aj sudkyňu Záleskú, ktorej rozhodovanie označuje za problematické.
Ostré slová smerovali aj na vyšetrovateľov známych ako „čurillovci“ a prokurátora Šúreka, ktorého označil za „chránenú zver“. Podľa Kováčika existuje nerovnováha v prístupe orgánov k jednotlivým aktérom trestných konaní.
Rozhovor sa dotkol aj médií. Kováčik hovorí o ich nadpráci a neobjektívnosti, pričom konkrétne spomína novinárku Moniku Tódovú. Tvrdí, že jej vzťah so sudkyňou Záleskou mal priamy dopad na jeho kauzu a ovplyvnil verejnú mienku.
Nechýbali ani známe mená a kauzy – Bernard Slobodník, prípad Gorila či tzv. „smerácke kauzy“. Kováčik sa vyjadruje aj k nálepke „61:0“, ktorá sa s ním dlhodobo spája, a vysvetľuje okolnosti údajného „vkladu v hotovosti“ či existencie technického spisu.
Záverečná časť rozhovoru sa nesie v osobnejšom duchu. Hovorí o nátlakových metódach, ktorým mal čeliť, a vysvetľuje, prečo sa rozhodol nepodľahnúť a neprijať rolu kajúcnika. Podľa vlastných slov išlo o otázku princípov a osobnej integrity.