Krajiny Slavkovského formátu vyzvali na oživenie rozširovacieho procesu Európskej únie smerom na západný Balkán. Podľa nich je nevyhnutné posilniť dôveryhodnosť integrácie a priniesť konkrétne výsledky, ktoré znížia frustráciu v regióne.
Integrácia západného Balkánu do Európskej únie si podľa predstaviteľov Slovenska, Rakúska a Českej republiky vyžaduje nový impulz. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár to uviedol po rokovaní ministrov Slavkovského formátu (S3), na ktorom sa spolu s rakúskou ministerkou Beate Meinl-Reisingerovou a českým ministrom Petrom Macinkom stretli s albánskym ministrom pre Európu a zahraničné veci Feritom Hoxhom. „Integračný proces západného Balkánu sa začal pred viac ako dvadsiatimi rokmi a dnes je nevyhnutné dať mu nový impulz. Ak chceme zabrániť rastúcej frustrácii v regióne, musíme ukázať, že členstvo je reálne dosiahnuteľné,“ zdôraznil Blanár. Podľa jeho slov Albánsko dokazuje, že pri dôslednom plnení podmienok je možné dosiahnuť výrazný pokrok v relatívne krátkom čase.
Albánsko patrí spolu s Čiernou Horou medzi najpokročilejšie krajiny v prístupovom procese do EÚ. Od začiatku rokovaní v júli 2022 sa mu podarilo v priebehu približne 13 mesiacov otvoriť všetky negociačné klastre a aktuálne pristupuje k uzatváraniu jednotlivých kapitol. Zástupcovia Slavkovského formátu to označili za významný signál pre celý región.
Ministri zároveň zdôraznili, že rozširovanie Európskej únie musí zostať založené na princípe plnohodnotného členstva a splnenia jasne definovaných kritérií. Odmietli pritom úvahy o alternatívnych či čiastkových riešeniach. „Sme proti akýmkoľvek skratkám alebo oslabovaniu pravidiel. Rozširovanie musí zostať férovým procesom založeným na zásluhách – len tak si zachová svoju dôveryhodnosť,“ uviedol Blanár.
Diskusia sa dotkla aj otázok energetickej bezpečnosti a prepojenia regiónu s európskym trhom. Jednou z tém bol rozvoj infraštruktúry pre dovoz skvapalneného zemného plynu cez albánsky prístav Vlora, ktorý je súčasťou širšieho úsilia o diverzifikáciu energetických zdrojov a posilnenie odolnosti regiónu. „Krajiny západného Balkánu už dnes prispievajú k riešeniu spoločných výziev. O to viac je v našom záujme, aby sa ich európska perspektíva pretavila do konkrétnych výsledkov,“ doplnil slovenský minister.
Spoločná cesta do Tirany sa uskutočnila z iniciatívy Slovenska v rámci jeho aktuálneho predsedníctva v Slavkovskom formáte. Rokovania zároveň slúžili na koordináciu ďalšieho postupu pred pripravovaným ministerským zasadnutím skupiny Priateľov západného Balkánu, ktoré sa uskutoční 12. mája 2026 na Slovensku za účasti partnerov z regiónu aj predstaviteľov Európskej komisie. Cieľom stretnutia bude posilniť politický impulz pre rozširovanie Európskej únie a urýchliť integračný proces západného Balkánu.
Foto: Juraj Blanár / Facebook