Slovenská opozícia čelí vnútorným sporom, strate lídrov aj oslabovaniu preferencií, zatiaľ čo Smer si udržiava stabilnú podporu a Republika posilňuje najmä v regiónoch. Politológ Martin Klus analyzoval v rozhovore s redaktorkou Mimi Šramovou aktuálne rozloženie síl na politickej scéne, budúcnosť SaS po odchode známych tvárí, problémy Progresívneho Slovenska aj možné ambície Milana Mazureka v regionálnej politike.
Slovenská politická scéna podľa Martina Klusa vstupuje do obdobia zvýšenej neistoty, v ktorom sa bude rozhodovať o ďalšom smerovaní opozície aj o sile jednotlivých koaličných strán. Upozornil, že opozičný tábor je dlhodobo oslabený vnútornými konfliktmi a nedostatkom spoločnej stratégie, čo sa postupne prejavuje aj na volebných preferenciách.
Výraznú pozornosť venoval situácii v Progresívnom Slovensku. Strana podľa neho zaznamenala citeľný pokles podpory po medializovanej kauze týkajúcej sa mamy predsedu Michala Šimečku. Hoci PS stále patrí medzi najsilnejšie opozičné subjekty, časť voličov podľa Klusa začala pochybovať o dôveryhodnosti hnutia a jeho schopnosti presvedčivo reagovať na citlivé témy.
Naopak, Smer si podľa politológa zachováva stabilnú voličskú základňu. Strana premiéra Roberta Fica profituje z disciplinovaného elektorátu a zo schopnosti komunikovať jasné politické posolstvá. Klus zároveň upozornil, že stabilita Smeru neznamená automaticky rast, ale skôr schopnosť udržať si podporu aj napriek spoločenským konfliktom a polarizácii.
Rastový potenciál naďalej vykazuje Hnutie Republika. Podľa Klusa dokáže oslovovať protestných a konzervatívnych voličov, pričom výraznejšie body získava najmä mimo veľkých miest. V tejto súvislosti upozornil aj na možné ambície europoslanca Milana Mazureka v Prešovskom kraji. Regionálna politika by podľa neho mohla byť priestorom, kde sa Republika pokúsi posilniť svoj vplyv a etablovať sa ako stabilnejší hráč na politickej scéne.
Kriticky sa vyjadril aj k projektu Archa, ktorý označil za nefunkčný a bez jasného politického ukotvenia. Podľa neho sa zatiaľ nepodarilo vytvoriť platformu, ktorá by dokázala reálne konkurovať etablovaným stranám alebo priniesť do politiky novú energiu.
Otázniky visia aj nad budúcnosťou SaS. Odchod Richarda Sulíka a Janky Bittó Cigánikovej podľa Klusa znamená výrazný zásah do identity strany. Sloboda a Solidarita bude musieť nanovo definovať svoje smerovanie aj spôsob komunikácie s voličmi. Politológ upozornil, že bez výraznejších osobností môže mať strana problém udržať si relevantnú podporu.
V rozhovore otvoril aj tému možného návratu hnutia Sme rodina. Podľa Klusa má hnutie stále určitý potenciál oslovovať sociálne a konzervatívne ladených voličov, no jeho ďalší úspech bude závisieť od schopnosti presvedčiť verejnosť, že dokáže ponúknuť viac než len návrat známych tvárí.
Pri Maďarskej Aliancii upozornil na limity jej rastu. Strana má podľa neho stabilné jadro podporovateľov, no len obmedzený priestor na výraznejšie rozšírenie voličskej základne mimo tradičných regiónov južného Slovenska.
Dotkol sa aj situácie v KDH, kde rezonovali snem a prijaté uznesenia. Kresťanskí demokrati podľa Klusa stoja pred rozhodovaním, ako sa profilovať voči vláde aj opozícii. Práve schopnosť jasne definovať svoje hodnotové priority môže rozhodnúť o tom, či si strana udrží stabilné miesto na politickej scéne.
Martin Klus zároveň upozornil, že najbližšie mesiace budú pre slovenskú politiku kľúčové. Voliči podľa neho čoraz viac reagujú na dôveryhodnosť politikov, vnútornú stabilitu strán a schopnosť ponúknuť jasné riešenia namiesto konfliktov.