BRATISLAVA 11. mája (SITA) – Národniari predkladajú novelu ústavného zákona úpravujúceho spoluprácu Národnej rady SR a vlády SR v záležitostiach Európskej únie (EÚ). Cieľom návrhu je zavedenie osobitného vnútroštátneho mandátového režimu, ktorý by upravil prípady, v ktorých sa má podľa zakladajúcich zmlúv EÚ umožniť zmena spôsobu rozhodovania alebo legislatívneho postupu pri prijímaní právne záväzných aktov alebo iných aktov Európskej únie.
Týka sa to napríklad prechodu z jednomyseľného rozhodovania na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou, či prechod z osobitného legislatívneho postupu na riadny legislatívny postup. „Takéto návrhy majú osobitný význam, pretože sa netýkajú iba obsahu konkrétneho aktu Európskej únie, ale aj pravidiel, podľa ktorých sa majú v budúcnosti prijímať právne akty alebo rozhodnutia v príslušnej oblasti,” upozorňujú predkladatelia. Návrh predložili poslanci za Slovenskú národnú stranu Roman Michelko, Adam Lučanský a Milan Garaj na čele s predsedom strany Andrejom Dankom.
Navrhovatelia spresnili, že novelizácia ústavného zákona cieli na posilnenie ústavnej kontroly NR SR nad stanoviskom Slovenskej republiky v osobitných prípadoch. „Navrhuje sa, aby člen vlády mohol byť pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne Európskej únie viazaný iba stanoviskom Slovenskej republiky schváleným Národnou radou Slovenskej republiky aspoň trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov,” uvádza sa v predloženom materiáli.
Navrhuje sa tiež, aby v prípade, ak národný parlament takéto stanovisko neschváli alebo o ňom nerozhodne pred jeho uplatnením v príslušnom orgáne EÚ, člen vlády bude povinný uplatniť nesúhlas Slovenska. Súčasná legislatíva upravuje spoluprácu medzi NR SR a vládou všeobecne, parlament môže schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov EÚ, a členovia vlády sú takto schváleným stanoviskom viazaní. Ak sa ale parlament v určenej lehote nevyjadrí či neschváli iné stanovisko, člen vlády je viazaný návrhom stanoviska Slovenskej republiky.
Súčasná úprava tiež umožňuje členovi vlády v nevyhnutných prípadoch sa odchýliť od stanoviska alebo návrhu stanoviska, a to so zreteľom na záujmy SR. „Takto nastavený všeobecný režim nepostačuje pre návrhy, ktorými sa má meniť spôsob rozhodovania alebo legislatívny postup v Európskej únii. Pri takýchto návrhoch nejde o bežné operatívne stanovisko Slovenskej republiky k návrhu aktu Európskej únie, ale o postoj k zmene rozhodovacích pravidiel na úrovni Európskej únie. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súhlasné stanovisko Slovenskej republiky mohlo vzniknúť iba na základe výslovného rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky kvalifikovanou väčšinou,” uvádzajú navrhovatelia.
Navrhovaná úprava by mala vylúčiť to, že absencia stanoviska schváleného kvalifikovanou väčšinou by bola nahradená návrhom stanoviska SR podľa všeobecného režimu. Taktiež by mala zabrániť tomu, aby nerozhodnutie NR SR, patová situácia či neuskutočnenie hlasovania umožnili členovi vlády postupovať tak, že Slovensko by súhlasilo so zmenou spôsobu rozhodovania alebo legislatívneho postupu bez výslovného mandátu parlamentu. „Návrh ústavného zákona zároveň výslovne vylučuje možnosť odchýlenia sa člena vlády od stanoviska schváleného v tomto osobitnom režime alebo od povinnosti uplatniť nesúhlas Slovenskej republiky. Tým sa osobitný režim odlišuje od všeobecného režimu podľa doterajšej právnej úpravy, v ktorom je odchýlenie člena vlády za splnenia ustanovených podmienok prípustné,” píše sa v materiáli. Predkladatelia zdôraznili, že navrhovaná novela nemení rozhodovacie pravidlá EÚ, ani neupravuje právomoci jej orgánov a týka sa výlučne vnútroštátneho ústavného postupu tvorby a záväznosti stanoviska SR vo vzťahu k členovi vlády pri zastupovaní Slovenska v príslušnom orgáne Únie. „Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie,” uvádza sa v návrhu.
Foto: SITA, Zdroj: SITA