Politici sa často sťažujú na to, ako sa k nim voliči správajú. Mnohí by určite najradšej uvítali, keby boli pospolitým ľudom iba chválení a hladkaní bez ohľadu na to, ako sa oni správajú k bežnému človeku. Ako sa však zvykne hovoriť – „ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva“. A na túto starú pravdu doplatil aj šéf demokratov a exminister obrany Jaroslav Naď.
Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj domáceho ústavného súdu musia politici a verejne činné osoby zniesť podstatne vyššiu mieru kritiky než bežní občania. Jednoducho povedané, osoby vstupujúce do verejného života musia počítať s otvorenou kritikou svojich činov a názorov. Mnohí politici so zvýšenou kritikou ľudí za svoje vyjadrenia a správanie sa ale akoby nerátali. Patrí medzi nich zrejme aj šéf strany Demokrati a exminister obrany Jaroslav Naď. Práve on počastoval ľudí ešte v rokoch 2020-23, teda v čase, keď bol pri moci, rozličnými nelichotivými a urážlivými slovami, ktoré sa nebál vypustiť z úst aj po tom, ako ho voliči vyhnali z parlamentu.
Naď sa však vracia vo veľkom štýle a v urážkach ľudí pokračuje, neuvedomujúc si pri tom, že všetko má svoje hranice. Že ich už prekročil mu trochu drsnejším spôsobom ukázal človek, po ktorého „útoku“ vždy „spravodlivý“ a „slušný“ Jaroslav Naď teraz v statuse na sociálnej sieti roní slzy a opisuje to, čo sa mu stalo v pondelok ráno na benzínovej pumpe v Senci, kde sa mal stať terčom nevyprovokovaného, najskôr vraj slovného a následne aj fyzického útoku agresívneho jedinca.
„Uvažoval som, ako s tým naložím. Nie, nedal som trestné oznámenie, pretože by to skončilo ako vždy, keď ho dáva niekto z novinárov alebo z opozície. Priestupkom pre útočníka za 30 eur… Vulgárne nadávky zjavne psychicky nevyrovnaného jedinca podporujúceho Rusov a extrémistov sú jedna vec, snaha o zahasenie cigarety na mojej tvári a fyzická snaha o moje vyprovokovanie a následne bitku už iná. Neuspel,“ opisuje udalosť Jaroslav Naď, ktorý si ani pri tom neodpustil invektívy a urážky nahnevaného človeka, ktorému už pri jeho predchádzajúcich vyjadreniach a správaní sa „vybuchol dekel“.
„Zámerne zverejňujem tvár tohto agresívneho jedinca a (asi firemné) auto, na ktorom prišiel. Verím, že žiaden zamestnávateľ nechce mať v práci človeka, ktorý je výtržník, hulvát a zjavný agresívny psychopat. Mimochodom, bolo to vidno aj na jeho ceste do Bratislavy, kde svojou jazdou ohrozoval ostatných účastníkov premávky… Viem, že čoskoro mi určite napíšete kto to je a kde pracuje, a určite si to všimnú aj u jeho zamestnávateľa,“ želá si Naď, ktorého typická rétorika neprestáva byť „slušná“.
„Útoky rôznych narušených jedincov voči predstaviteľom opozície či voči kritickým novinárom sú čoraz častejšie. Dovoľujú si. Prečo? Lebo si myslia, že môžu. Lebo zodpovedné orgány proti šíriteľom nenávisti a autorom vyhrážok nezasahujú adekvátne. Teda ak sa útoky netýkajú predstaviteľov koalície. Vtedy je aktivita polície mimoriadna…,“ pokračuje šéf strany Demokrati, ktorej politici vo svojich vyjadreniach rozhodne demokraciou neoplývajú a samotný Naď sa krížom krážom vyhráža svojím oponentom väzením a za zlodeja bez dôkazov považuje kade koho, ba každého, kto nesúhlasí s proukrajinskou rétorikou považuje za ruského trolla neuvedomujúc si, že tým šíriteľom nenávisti medzi ľudí patrí najmä on.
„Tomuto agresívnemu a pomýlenému slabomyseľnému trkvasovi (pardon my French) som sa postavil čelom. Možno bol prekvapený. On a jemu podobní sú však motivovaní tým, že vidia, že ľudia ako Šoun, mladý Sulík či Bombic a ďalší sa krížom-krážom kadekomu vyhrážajú, osočujú, urážajú a klamú a robia tak beztrestne. Mačovia z wishu,“ ide si Naď v urážkach svoje, pričom rázne odkazuje: „Nebojím sa ich, viem sa ubrániť a aj tak vždy urobím, keď bude treba.“
Ostatne, urobil tak aj v posledný augustový deň. „Ale viem, a treba to povedať jasne, že štát zlyháva. Nenávisť je dnes v móde. A chránená vládnou koalíciou. A to musí skončiť. Fico, Šutaj Eštok, Kaliňák, dokonca aj Blaha a ďalší predstavitelia koalície, ktorí šíria nenávisť, hecujú ľudí klamstvami a skrývajú sa potom za davy ochrankárov, keď už musia niekde prejsť ulicou, sú za to spoluzodpovední. Začali s tým už pri covide a doteraz neskončili,“ ukazuje Naď ako malé decko na tých druhých, že oni sú tí zlí.
„Viete si predstaviť, čo by urobili bezpečnostné orgány, keby niečo podobné niekto urobil voči komukoľvek z koalície? Bola by tu ďalšia bezpečnostná rada a ten človek by skončil v base. Ako ten, ktorého zavreli za komentár na Facebooku proti Ficovi,“ poukazuje Naď na to, čo by bolo keby bolo, pričom ale zabúda na to, čo v skutočnosti bolo, keď bol vo vláde on a jemu podobní z hnutia OĽaNO, strany SaS či Za ľudí.
„Nie, tento status nie je ani vyplakávaním a ani snahou o pozornosť. Je upozornením na to, čomu musíme čeliť tí, ktorí upozorňujeme na neprávosť, na zlodejiny vlády, či na extrémizmus. Za mňa osobne poviem, že ma to ešte viac motivuje. Verím tiež, že ľudia budú vo voľbách voliť zmenu. Zmenu od korupcie, extrémizmu a nenávisti, k zdravému rozumu, slušnosti a zodpovednosti,“ píše na záver svojho statusu Jaroslav Naď. Čo na to Slováci? Budúcoročné parlamentné voľby ukážu, či v prípade Naďa a jemu podobným nestratili pamäť a pripomenú mu roky 2020-23.
Zdroj foto: Jaroslav Naď/FB