Rakúske školstvo prechádza výraznou demografickou zmenou. Podľa aktuálnych údajov Rakúskeho integračného fondu (ÖIF) má viac než pätina žiakov cudzie štátne občianstvo a viac než štvrtina používa doma iný než nemecký jazyk. Portál Krone.at zároveň upozornil na výraznú zmenu náboženského zloženia viedenských škôl – islam je medzi žiakmi verejných povinných škôl najpočetnejším vierovyznaním.
Rakúske triedy sa v posledných rokoch menia najmä v dôsledku migrácie. Najnovšie dostupné údaje za školský rok 2024/2025 ukazujú, že do škôl v krajine chodilo 1 142 462 detí a mladých ľudí. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ich pribudlo 11 526.
Ako uvádza rakúsky portál Krone.at s odvolaním sa na aktuálne údaje ÖIF, celý medziročný nárast počtu žiakov pripadol na deti a mladých ľudí s cudzozemským občianstvom. Ich počet sa zvýšil o 11 949, zatiaľ čo počet žiakov s rakúskym občianstvom klesol o 423.
Cudzie štátne občianstvo tak malo v školskom roku 2024/2025 celkovo 238 504 žiakov, teda 20,9 percenta. Pre porovnanie, v školskom roku 2006/2007 bol ich podiel 9,2 percenta.
Výrazné rozdiely sa ukazujú aj pri jazyku, ktorý deti používajú v každodennom živote. Podľa ÖIF malo v školskom roku 2024/2025 26 percent žiakov iný než nemecký materinský alebo komunikačný jazyk.
Najvyšší podiel zaznamenala Viedeň, kde išlo až o 48,9 percenta žiakov. Na opačnom konci rebríčka bolo Korutánsko so 16,8 percenta.
Podiel detí s nenemeckým jazykom pritom v posledných rokoch mierne klesol. Najvyššiu úroveň, približne 27 percent, dosiahol v školskom roku 2021/2022.
Jazyková situácia sa podľa údajov premieta aj do začiatku školskej dochádzky. V školskom roku 2024/2025 bolo v Rakúsku 50 813 žiakov evidovaných ako mimoriadni žiaci pre nedostatočné znalosti nemčiny.
Ich celkový podiel síce medziročne klesol zo 4,6 na 4,4 percenta, no výrazne vyššie hodnoty sa objavujú na základných školách. Na prvom stupni išlo o 10,8 percenta žiakov.
Vo Viedni bol podiel ešte výraznejší – 19,6 percenta. Krone.at zároveň upozorňuje na údaje za školský rok 2025/2026, podľa ktorých malo medzi deťmi nastupujúcimi do nultého a prvého ročníka vo Viedni nedostatočné znalosti nemčiny 50,9 percenta, teda približne každé druhé dieťa.
Rozdiely sa následne prejavujú aj vo výsledkoch vzdelávania. Pri meraní kompetencií dosiahlo alebo prekročilo štandardy vo všetkých troch sledovaných oblastiach nemčiny 41 percent žiakov štvrtého ročníka, ktorí majú nemčinu ako prvý jazyk. Medzi žiakmi, pre ktorých nemčina prvým jazykom nie je, to bolo iba 10 percent.
Podľa ÖIF pritom s výsledkami v čítaní úzko súvisí aj sociálne prostredie školy.
Najvýraznejšia zmena sa podľa údajov týka náboženského zloženia škôl vo Viedni.
V školskom roku 2025/2026 navštevovalo verejné viedenské povinné školy – základné, stredné, špeciálne a polytechnické školy – približne 114-tisíc žiakov.
Podľa údajov, ktoré vo svojom článku priniesol Krone.at na základe podkladov ÖIF, sa k islamskému vierovyznaniu hlásilo 42 percent žiakov. Islam sa tak stal najpočetnejšou náboženskou skupinou v tejto časti viedenského školstva.
Kresťanské vierovyznania spolu tvorili 33,3 percenta. Z toho 16,7 percenta pripadalo na rímskokatolícke vierovyznanie, 14,4 percenta na pravoslávnych a 1,7 percenta na evanjelikov.
Ďalších 23,2 percenta žiakov nemalo žiadne náboženské vyznanie. Ostatné vierovyznania predstavovali 1,4 percenta a židovské vierovyznanie 0,1 percenta.
Náboženské zloženie sa zároveň líši podľa typu školy. Najvyšší podiel žiakov islamského vierovyznania bol podľa údajov ÖIF na stredných školách, kde dosiahol 49,4 percenta.
Na polytechnických školách predstavoval 46,8 percenta. Na základných školách išlo o 39 percent a na špeciálnych školách o 38 percent.
Výrazná je aj zmena v porovnaní s obdobím spred piatich rokov. Od školského roka 2021/2022 sa podiel žiakov s islamským vierovyznaním zvýšil o 3,6 percentuálneho bodu.
Naopak, podiel žiakov s kresťanským vierovyznaním klesol o 5,5 percentuálneho bodu. Podiel žiakov bez náboženského vyznania sa zvýšil o 1,8 bodu.
Najvýraznejší pokles zaznamenali rímskokatolíci – ich podiel sa za päť rokov znížil o 4,1 percentuálneho bodu. Podiel pravoslávnych klesol o 0,7 bodu a evanjelikov o 0,4 percentuálneho bodu.
Foto: SITA