Slovenskom v predposledný septembrový deň otriasli dve udalosti. Tá prvá sa odohrala na základnej škole v Staškove, kde 13-ročný žiak pobodal nožom dve učiteľky, pričom jedna zraneniam na mieste podľahla, a jednu žiačku, tá druhá o pár hodín neskôr v Národnej rade SR, kde poslanci opozície spolu s poslancami za SNS na podnet predsedu Andreja Danka odvolali z pozície ministra životného prostredia Tomáša Tarabu.
Danko sa v očiach Slovákov zapredal a jeho spojenie s opozíciou mu určite neodpustia, čo rovnako platí aj o národniaroch. Svedčia o tom komentáre, ktoré ľudia píšu na sociálnych sieťach. K odvolaniu Tarabu a spolupráce Danka a SNS s opozíciu sa v statuse na sociálnej sieti venuje aj Karol Lovaš, rímskokatolícky kňaz, spisovateľ, publicista a vysokoškolský pedagóg, ktorý v minulosti pôsobil ako úspešný politický reportér a vojnový spravodajca. „Opozícia spolu s Andrejom Dankom sa teší na porážku Fica. Len aby to nebolo predčasné. Predseda Smeru ich zatiaľ využíva na jediné – predvolebnú kampaň v komunálnych voľbách,“ konštatuje Lovaš hneď v úvode.
„Zatiaľ čo oni riešia parlamentné voľby, on sa sústredí na tie najbližšie. Andrejovi Dankovi v nich nejde o nič. Rovnako ako v parlamentných voľbách o rok. Opozícii však áno. Nemala by premeškať záverečnú fázu komunálnych volieb. Práve od nej sa snaží opozičných politikov Robert Fico odlákať. Pripravoval sa dlho. Začal vtedy, keď o Andrejovi Dankovi verejne vyhlasoval, aký je šikovný a nadaný, ako si ho neskonale váži. Predseda SNS mu uveril. Začal sa prejavovať. Presne naopak. Tak, ako to Robert Fico naozaj myslel,“ vysvetľuje Lovaš s dôvetkom, že Fico má Danka prečítaného a to lepšie ako Danko sám seba.
„Chytil slinu. Ponižoval premiéra. Posielal ho do dôchodku. Napísal mu list. Všetko bolo súčasťou plánu. Ako teraz,“ myslí si rímskokatolícky kňaz. „Parafrázujúc Shakespeara, politika je javisko s hercami. Jedni sú lepší, iní horší. Každý má svoju úlohu. Danko, Taraba aj prezident. Čím hlasnejšie šéf národniarov s opozíciou kričí, tým väčšie šance uspieť v komunálnych voľbách dávajú Smeru. Prečo? Lebo stabilita. A ešte čosi viac. Ľudia nemajú radi zradcov. Iba zradu. Nesmie sa ich však týkať,“ prízvukuje Lovaš.
„Spájať sa so zradcom je zo strany opozície ďalšie nepochopenie hry predsedu vlády. Využívať človeka, ktorému sa smeje celé Slovensko, ktorý zostal sám ako Jakešov kôl v plote, nie je rozumné. Spájať sa s neúspešným je obrazom neúspešných,“ konštatuje Lovaš, ktorý vzápätí ponúka text z pera Borisa Filana. „O čom sníva opičiak, o najkrajších samiciach, o nich sníva opičiak, kým ho nezničia. V klietke tak ako v pralese je najsilnejší šéf, uchmatne najviac banánov a všetky opice. Ostatní samci závidia a pripravujú prevrat, ale ten super opičiak to aj tak vždy vyhrá.“
Tento „starý popík“ z pera Borisa Filana nie je podľa Lovaša v tejto chvíli o Ficovi. „Je o voličovi. O jeho mentálnom svete. Nastavení. Je o príležitosti byť samcom, ktorému druhí závidia a túžia ho zničiť. Všetci proti jednému. Samec je reálny. Rovnako ako ich túžba zvíťaziť. Poraziť nepriateľa. Politika je stále o tom istom. Potrebuje silnú ilúziu. Dokonalú ilúziu o víťazstve. Musíte sa kvôli nemu spojiť s najsilnejším. Nikdy nie s najslabším článkom reťaze. Pretože prehráte,“ vysvetľuje Lovaš s dôvetkom, že iluzionista to vie.
„Prečo to nevedia ostatní herci? Všimli si vôbec, že sú v kampani?“ pýta sa Karol Lovaš, ktorý na záver ešte dodáva: „Jej ústredná melódia mi ide od rána hlavou. Opičiak túžiaci po najkrajších samiciach je súčasťou DNA voliča. Super opičiak je východisko a cieľ. V politike to stačí.“ Hru, ktorú Andrej Danko rozohral s odvolávaním Tomáša Tarabu je komédiou i tragédiou zároveň. Ako na komédii sa na nej dobre zabávajú nielen priaznivci opozície, ale aj nechápajúci Slováci, a tragédiou je pre samotných národniarov, ktorí krok ich predsedu a jemu verných poslancov pocítia už onedlho. Pri parlamentných voľbách.
Zdroj foto: Karol Lovaš/FB