Slováci dnes oslavujú Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorým sa stal 17. november. Mnohí mladí ľudia ale ani poriadne nevedia, čo sa v bývalom Československu počas Nežnej revolúcie v roku 1989 odohrávalo, a tak sú ľahko manipulovaní, čo zneužíva najmä opozícia. Tá totiž aj tento deň využíva na to, aby všetkých ľudí s krátkou pamäťou, alebo istými neznalosťami, dostala do ulíc protestovať proti súčasnej vláde.
Pád totalitného režimu v roku 1989 si želala väčšina ľudí v nádeji, že na nich čaká krajšia budúcnosť. Tí, ktorí stáli na tribúnach im ju sľubovali s tým, že u nás „bude ako nebolo“, že sa začneme približovať Západu vo výške platov aj dôchodkov, že budeme… Sľubov bolo skutočne viac ako dosť, lenže – skutek utek. Ak sa spýtate staršej generácie, či sa im žije lepšie teraz, alebo pred Nežnou revolúciou, tak ich odpoveď väčšinou je, že vtedy. Čo teda robili politici, tí zprava, ale aj zľava, poprípade stredu, celých tých 37 rokov? Pri ich slovách sa dočkáte iba ich samochvály, lenže výsledok je ten, v čom a ako žijeme.
Aj súčasná opozícia sľubuje krajšie zajtrajšky, lenže ľudia, ktorí sú medzi jej politikmi, rozhodne garanciou krajších zajtrajškov nie sú. Úplne jagavo sa to ukazuje pri spojení Progresívneho Slovenska a Demokratov, ktorí by chceli vyhrať budúcoročné parlamentné voľby a zostavovať novú vládu „zázrakov“. Čo si o tom všetkom myslí Eduard Chmelár, skúsený politický komentátor, historik a bývalý poradca premiéra Roberta Fica, to prezradil v zostrihu videa na YouTube z diskusnej relácie Téma dňa na TA3.
V progresívnom Slovensku majú podľa neho v súčasnosti predsedu, ktorý sa tvári ako líder, ale líder je ten, ktorý má rešpekt, ale má rešpekt aj v rámci celej opozície. „A tam jednoznačné líderstvo Michala Šimečku nevidíme,“ prízvukuje Chmelár a dodáva, že teraz ide o to, či efekt spájania sa s demokratmi bude naozaj taký, ako očakávajú obe strany, teda že to bude nad 25 percent, alebo podobne, alebo to môže spôsobiť aj to, že časť voličov demokratov, ktorí sú takým druhým Matovičom, lebo odtiaľ aj väčšina z nich vyšla, sa k tomu Matovičovi vrátia. Lebo aj takto to môže dopadnúť.
„Na druhej strane, časť voličov Progresívneho Slovenska, ktorí majú problém s Matovičovými demokratmi, môže prejsť k SaS. To čo sa môže udiať ešte len uvidíme. Mne sa tam však zdá zaujímavá tá nesúrodosť programov. Doteraz tá ich spolupráca vyzerala tak, že témy, paradoxne, určovali demokrati. Teda tí extrémnejší z nich. Lenže namiesto toho, aby ich progresívci krotili, tak sa im aj v rétorike v posledných mesiacoch čoraz viac prispôsobujú,“ konštatuje skúsený politický komentátor.
„Veď to je čistá agresivita čo vychádza z niektorých dám, či už je to pani Mesterová, alebo podobne, ktorých by som sa, keby som bol politikom proti nim, spýtal, či sa takto rozprávajú aj doma. Či je toto ich normálna komunikácia, lebo to je strašné a nedá sa to počúvať. A tento agresívny slovník sa preniesol aj medzi tých liberálov, ktorí by mali byť s podstaty veci umiernenejší,“ rázne kritizuje Chmelár aj ženskú časť politického obsadenia progresívcov.
„Druhým problémom je, že tu chýba nádej, pretože z týchto ľudí sa nečrtá žiadna nádej. A najmä keď sa pozrieme na ich program, ktorý je prispôsobený tomu, že sa snažia, v ich očiach, o obnovu demokratických inštitúcií a ten ich ekonomický program ide bokom. Oni sa totiž tešia na európske peniaze, lenže týmto ľuďom stále chýba strategické myslenie, do čoho máme investovať. Som veľmi skeptický, že títo ľudia dokážu nájsť taký program, ktorý vyvedie túto stagnujúcu krajinu k lepším výsledkom,“ priznáva Chmelár.
„Čo je základom programu demokratov „Hlboká orba“? A teraz sa spýtajme progresívcov, či budú súhlasiť s tými opatreniami, ktoré demokrati navrhujú, ktoré neustále opakuje ich líder Naď, a ten pán z Kauflandu, že budú zatvárať ľudí, zatvárať médiá, že za dezinformácie bude basa a podobne. A toto hovoria ľudia, ktorí sa hádajú o to, kto sa postaví 17. novembra na tribúnu. Veď toto je karikatúra generácie z roku 1989. Nerobme si ilúzie o tom, že títo ľudia predstavujú to, čo sme chceli v roku 1989. A to sa netýka len domácej, ale aj zahraničnej politiky,“ nedáva si Chmelár servítku pred ústa.
„To, čo chcela tá generácia v roku 1989 sa rozhodne nepremieta do toho, čo predvádzajú, alebo navrhujú, títo ľudia. 17. november by sa nemal zneužívať na politické protivládne demonštrácie, ale tento deň je o niečom inom. V Česku chodia ľudia aj politici klásť vence a zapaľovať sviečky k pamätníkom, alebo k hrobom popravených politických väzňov. To by malo byť uctenie si 17. novembra, nie protivládne demonštrácie, lebo tie sú veľmi nepresvedčivé ak povieme, že toto je garnitúra politikov, ktorá sa dá stotožňovať s týmito ideálmi,“ vysvetľuje politický komentátor.
„Toto je falošná scéna, kde sa tvárime, že opozícia bojuje proti koalícii za demokraciu. Áno, je u nás nejaký mocenský boj, ale rozhodne nie porušovanie demokracie. Porušovanie demokracie je to, keď za minulej vlády vyhadzovali ľudí z práce za názor, lebo to sa podobalo normalizácii. My, keď to dávame do fatálnej roviny, že je tu boj demokratov proti autokracii, alebo div nie diktatúre, tak je to falošné. Títo ľudia ani nie sú schopní uchopiť demokratický odkaz Nežnej revolúcie a je to všetko strašne falošné,“ skonštatoval Eduard Chmelár záverom diskusie o 17. novembri a tiež spájaní sa progresívcov s demokratmi.
Zdroj foto: screenshot video youtube.com
