Nezákonne väznený právnik Martin Ribár z občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát vo svojom blogu konštatuje, že slovo „kajúcnik“ pri súčasnom využití nezodpovedá svojmu pôvodnému významu. Je zavádzajúci a nepresný. „Slovo kajúcnik je odvodené od slovesa kajať sa, robiť pokánie, pričom pokánie je v bežnej reči, aj v náboženskom význame symbolická činnosť, ktorou človek dáva najavo, že pochybil a snaží sa svojej viny zbaviť. Je to ľútosť nad previnením,“ konštatuje.
„V kontexte trestných konaní je však kajúcnik osobou, ktorá v skutočnosti nemusí vôbec ľutovať čokoľvek, čohokoľvek protiprávneho a protizákonného sa dopustila. Je to osoba, ktorá sa priznáva k svojej trestnej činnosti a – najdôležitejší moment – usvedčuje z trestnej činnosti iné osoby, za čo takáto osoba, označovaná ako kajúcnik očakáva rôzne výhody, benefity,“ upozornil Ribár. Podľa neho je preto právne výstižnejším termínom „spolupracujúci obvinený“, aj keď tento pojem je nutné vnímať v širšom vnímaní. Spolupracujúcou osobou totiž nemusí byť len obvinený.
Ribár upozorňuje, že výhod a benefitov pre kajúcnikov môže byť mnoho: „prepustenie z väzby na slobodu, uloženie podmienečného trestu odňatia slobody namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody, maximálne možné zníženie trestu, teda uloženie čo najmenšieho možného (hoci nepodmienečného) trestu, cesta k hladkému podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody, lepšie podmienky vo výkone trestu odňatia slobody, zaradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, dočasné odloženie vznesenia obvinenia, neobvinenie zo spáchanej trestnej činnosti, vyhnutie sa väzobnému stíhaniu, vyhnutie sa trestu prepadnutia majetku, zmiernenie právnej kvalifikácie trestného činu…“
Podľa Ribára najžiadanejším benefitom, ktorý môže ľudovo nazývaný kajúcnik dosiahnuť, je beztrestnosť. Úplná beztrestnosť, ktorá okrem iného zahŕňa aj možnosť vyhnutiu sa trestu prepadnutia majetku.
Právnik upozorňuje, že kajať sa má aj svoju druhú stránku. „Zákonnou podmienkou na získanie vyššie uvedených benefitov pre kajúcnika je zistenie alebo usvedčovanie páchateľov závažnej trestnej činnosti kajúcnikom, pričom záujem spoločnosti na objasnení trestnej činnosti odhaľovanej kajúcnikom je vyšší ako na stíhaní samotného kajúcnika. …Čím toho kajúcnik viac odhaľuje, čím závažnejšiu trestnú činnosť a jej páchateľov udáva, tým je jeho spolupráca hodnotená lepšie a môže získať tie najväčšie benefity. A tu je ten pes zakopaný – čím má toho samotný kajúcnik viac na rováši, čím viac toho protizákonného napáchal, tým toho vie viac a je viac cenný pre OČTK,“ upozornil Ribár.
To však vedie k závažným otázkam, ktoré advokát kladie: „Ak takáto osoba nemala morálne a už vôbec nie zákonné zábrany dopúšťať sa tej najzávažnejšej trestnej činnosti, má takáto osoba morálne či zákonné zábrany krivo vypovedať? Klamať? Účelovo vypovedať? Zavádzať? Krivo obviňovať iné osoby z trestnej činnosti, ktorú v skutočnosti tieto iné osoby nespáchali? Priznať sa k niečomu, čo kajúcnik neurobil? Hádzať svoju trestnú činnosť na iné osoby? Čokoľvek, len aby dosiahla vyššie popísané výhody a benefity, v niektorých prípadoch dokonca beztrestnosť!“
Tu Ribár upozorňuje, že problémom trestných konaní je často absencia relevantného preverovania pravdivosti a vierohodnosti výpovedí kajúcnikov v trestných konaniach. „Častokrát je kajúcnik vítanou skratkou vo vyšetrovaní pre OČTK, jeden kajúcnik potvrdí to, čo vypovedá iný kajúcnik, to sa nabaľuje ako snehová guľa, pritom pravda môže byť na míle vzdialená,“ pokračuje.
„Sú totiž verejne a mediálne prezentované dôvodné podozrenia z možných inštruovaní kajúcnikov, z možných manipulácií vyšetrovania a dokazovania zo strany niektorých elitných príslušníkov NAKA, výhrady značnej časti právnickej obce k možnému nadužívaniu a zneužívaniu inštitútu kajúcnika, ako aj viaceré rozhodnutia ESĽP v neprospech SR vo vzťahu k inštitútu kajúcnikov a spôsobu jeho využívania v trestných konaniach v SR,“ upozornil na záver Martin Ribár.
P.D.