Autor Pavol Tóth
Bývalý poslanec NR SR György Gyimesi, ktorý v súčasnosti pôsobí ako poradca na ministerstve životného prostredia pod vedením Tomáš Tarabu (nom SNS), v statuse na sociálnej sieti reagoval na vyjadrenia Martina Šimečku, novinára Denníka N a otca predsedu PS Michala Šimečku: „Skvadra záchranárov demokracie z Denníka N pokračovala vo svojej spanilej jazde Slovenskom. Tentokrát sa ich potulný cirkus zastavil v Bratislave, pričom estrádou hlúposti neostal nič dlžný tým predchádzajúcim predstaveniam. Tentokrát sme sa z úst Šimečku dozvedeli, že problémom na Slovensku sú voliči. Lepšie povedané, tí voliči, ktorí nevolia Progresívne Slovensko. Oni totižto umožňujú Ficovi vládnuť. A to sa v…
Minister vnútra a líder strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok na sociálnej sieti okomentoval vstup bývalého prezidenta policajného zboru Štefana Hamrana do opozičnej strany SaS. Minister ju ironicky označil za „stranu odborníkov“ a ďalej píše: „Strana SaS pokračuje v zbieraní odpadlíkov. Hamran, ktorý je zodpovedný za politické zneužívanie polície, terorizovanie občanov počas pandémie, podivné kšefty na rezorte a najmä za pustenie desiatok tisíc migrantov cez naše hranice, vstupuje do SaS. Dnes len potvrdil to, čo sme o ňom vždy hovorili: bol vždy len neschopným politikom vo funkcii policajného prezidenta. Gratulujem strane SaS k tejto posile.“ Zdroj
Maďarský premiér Viktor Orbán, bývalý predseda talianskej vlády Silvio Berlusconi a niekdajší nemecký kancelár Gerhard Schröder. To sú jediní politici v Európskej únii, ktorí tento rok dostali vianočné a novoročné priania od ruského vodcu Vladimira Putina. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie Kremľa. „Napriek ťažkej medzinárodnej situácii si vzťahy medzi krajinami udržali pozitívny trend. Ruský prezident tiež potvrdil zámer pokračovať v spoločnej práci na aktuálnych otázkach bilaterálnej agendy,“ uvádza sa v pozdrave Orbánovi. Putin spolu s Orbánom poslali pozdravy i prezidentom Bieloruska a Srbska, Alexandrovi Lukašenkovi a Aleksandarovi Vučićovi, ktorí sú spoločne s Orbánom považovaní…
Európska únia obstála v najťažšej skúške posledných rokov. Na Putinovu krvavú vojnu sme reagovali okamžitým uvalením bezprecedentných sankcií a pretrvávajúcou pomocou pre Ukrajinu. Uviedol to poslanec a podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka (Progresívne Slovensko), ktorý takto reagoval na uplynulý rok v Európskom parlamente. Šimečka vyhlásil, že je nutné, aby sa v rovnakom nasadení pokračovalo aj v roku 2023. „Znamená to schválenie makropôžičky pre obnovu Ukrajiny, pokračovanie dodávok vojenskej techniky, ale aj čo najrýchlejšie začlenenie Ukrajiny do EÚ. Je to jediný spôsob, ako ju dlhodobo ochrániť pred ruskou agresiou. Zároveň by to znamenalo obrovskú príležitosť pre rozvoj regiónov EÚ, ktoré s…
Slovensko ročne vypestuje viac ako 400-tisíc ton repky olejnej, aktuálne sa spracováva na technický olej a kŕmnu surovinu a približne polovica sa vyváža do zahraničia. Až 97 percent jedlého rastlinného oleja sa dováža zo zahraničia a iba 3 percentá sa lisujú na Slovensku. Informovalo o tom v tlačovej správe Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Postupne sa napĺňa memorandum o porozumení pre zabezpečenie produkcie surového repkového oleja vyrábaného v súlade s požiadavkami na potravinársku kvalitu na území SR, ktoré v apríli tohto roku podpísal minister Samuel Vlčan s predstaviteľmi spoločnosti Poľnoservis, a. s. Spoločnosť dokončuje výstavbu zariadenia v závode v…
Česká republika vytvára tridsať rokov po rozdelení Československa približne o štvrtinu vyšší hrubý domáci produkt (HDP) na osobu ako Slovensko. Pri zohľadnení parity kúpnej sily je na tom dokonca o niečo lepšie. Dosahuje 91 % priemeru Európskej únie v HDP na obyvateľa, zatiaľ čo Slovensko 68 %. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Wonderinterest Trading Ltd. Priemerná hrubá mzda je v Českej republike o 26 % vyššia ako na Slovensku. V dôsledku vyššej cenovej úrovne na Slovensku si však môže obyvateľ Českej republiky kúpiť až o 41 % viac tovarov a služieb ako obyvateľ Slovenska. Z hľadiska nezamestnanosti si Česká republika…
Aj tridsať rokov po rozdelení federácie pracuje v Česku rekordný počet Slovákov. Česi sa však na Slovensko za prácou nehrnú, mieri ich tam 25-krát menej ako Slovákov do Česka. Ako ďalej vyplýva z analýzy Trinity Bank, stále tak trvá trend disproporčného záujmu Slovákov o pozíciu na českom trhu práce v porovnaní so záujmom Čechov o pracovné miesto na tom slovenskom. Nič zásadné na tomto trende nezmenil ani vstup Slovenska do eurozóny. Odvtedy sa počet Slovákov pracujúcich v Česku zvýšil zo 100 223 osôb na 214 907 osôb ku koncu novembra 2022. Za rovnakú dobu sa počet Čechov pracujúcich na Slovensku…
V Moskve sa včera na vopred neohlásených rokovaniach stretli ministri obrany Turecka, Sýrie a Ruska. V stredu o tom informovali rezorty obrany Turecka a Ruska. Bolo to prvé stretnutie na úrovni ministrov medzi Tureckom a Sýriou od začiatku sýrskej vojny pred 11 rokmi. Podľa tureckého ministerstva sa na rokovaniach, ktoré sa uskutočnili „v pozitívnej atmosfére“, zúčastnili aj šéfovia spravodajských služieb všetkých troch krajín. Diskusie sa podľa neho sústredili na „sýrsku krízu, utečenecký problém a snahy o spoločný boj proti teroristickým organizáciám prítomným na sýrskom území“. Krajiny by mali naďalej pokračovať v trojstranných stretnutiach. Rusko, ktoré dlhodobo tlačí na uzmierenie medzi…
Ukrajinský hrubý domáci produkt v tomto roku klesne o takmer tretinu. Uviedla to centrálna banka krajiny v správe, ktorú v utorok zverejnila viceguvernérka banky Kateryna Rožkova. Nepretržité rozsiahle ruské útoky a deštrukcia energetickej infraštruktúry Ukrajiny podľa banky zvýšili riziká pre finančnú stabilitu. „Hoci finančný sektor pracuje bez prerušení, pociťuje s tým súvisiace straty. Ide o straty v oblasti príjmov a o náklady na zabezpečenie činnosti pobočiek počas výpadkov prúdu,“ uviedla Rožkova. Podľa Kyjevskej ekonomickej školy do novembra Rusko na ukrajinských obytných a komerčných nehnuteľnostiach a na ďalšej infraštruktúre spôsobilo škody v hodnote 136 miliárd dolárov. Informuje o tom portál Kyiv…
Inštitút pre výskum sociálno ekonomických rizík (IVRA) upozorňuje, že vláda počas svojho fungovania v rokoch 2020 až 2023 navýši zadlženosť v rámci verejného dlhu na jedného Slováka na 13 712 eur. Výška verejného dlhu sa takto zvýši v uvedených rokoch takmer o 40 % z 8 415 eur od začiatku roka 2020. Verejný dlh Slovenska na začiatku roka 2020 pred nástupom vlády bol podľa inštitútu pritom na úrovni 48,1 % HDP, teda 45,4 miliardy eur. Ako ďalej pokračoval Martin Halás z inštitútu, je problémom, že vláda zadlžuje Slovákov na spotrebu, nie na investície. Rozpočtované je podľa neho zvýšenie verejného dlhu…