Na Slovensku klesá počet tých, ktorí vnímajú Slovensko ako súčasť ruskej informačnej vojny. Zároveň pribúda tých, ktorí na informačnú vojnu nemajú jasný názor. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos, ktorá sa pýtala 1 004 respondentov na Slovensku a 100 v Česku starších ako 18 rokov v dňoch 31. mája až 5. júna. Prvá vlna prieskumu bola realizovaná v dňoch 31. marca až 6. apríla a druhá v dňoch 30. apríla až 5. mája. Informoval o tom Jakub Hankovský z agentúry Ipsos.
Klesajúci trend
Len asi 31 percent ľudí na Slovensku a 46 percent v Česku si myslí, že sme súčasťou informačnej vojny, ktorú vedie Ruská federácia. Na Slovensku ide o 8 percent menej ako pred mesiacom, v Česku podiel klesol o 5 percent. Kým pred mesiacom nemalo jasný názor 13 percent opýtaných na Slovensku a 18 percent v Česku, dnes je to 26 percent u nás a 27 percent u našich susedov.
Skupina, ktorá je presvedčená, že informačná vojna je zámienkou západných vlád, vrátane tej svojej, na obmedzovanie slobody prejavu a nepohodlných médií, je relatívne konzistentná. „Na Slovensku predstavuje aktuálne 28 percent opýtaných a v Česku 19 percent.
Informačnú vojnu častejšie vnímajú mladší respondenti, respondenti s vysokoškolským vzdelaním, vyšším príjmom a z väčších miest. Vníma ju tiež 85 percent voličov strany Progresívne Slovensko, 68 percent voličov strany Sloboda a Solidarita a 52 percent voličov hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Opačný názor prevláda medzi voličmi strán Republika (70 percent ), Smer – sociálna demokracia (59 percent ) a Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (47 percent),“ uvádza Hankovský.
Nízka podpora pre blokovanie alternatívnych spravodajských webových stránok
So zablokovaním alternatívnych spravodajských webových stránok zo strany Národného bezpečnostného úradu súhlasilo len 39 percent opýtaných. 48 percent považuje tento krok za sporný alebo za neprijateľný a 19 percent nevedelo odpovedať.
S blokovaním obsahu súhlasia najmä mladí ľudia vo veku 18 až 39 rokov, vysokoškolsky vzdelaní (43 percent) a respondenti z Bratislavy (47 percent). Tiež s ním súhlasia voliči Progresívneho Slovenska (77 percent), Za ľudí (66 percent), strany Sloboda a Solidarita (65 percent), Kresťanskodemokratického hnutie (64 percent), a hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (54 percent). Opačný názor majú respondenti nad 60 rokov veku a voliči Republiky (61 percent) a Smeru-SD (55 percent).
Takmer 40 percent respondentov si myslí, že k dezinformáciám prispievajú sociálne siete. Ich algoritmy vnímajú najmä vzdelanejší respondenti. Až 54 percent respondentov vo veku nad 70 rokov vníma najväčší vplyv spravodajstva mainstreamových médií. V tomto sa zhodnú s voličmi Slovenskej národnej strany, pričom 73 percent z nich vidí príčinu šírenia dezinformácií v spravodajstve. Nasledujú voliči strany Republika (57 percent) a Smer-SD (50 percent). Najväčšími kritikmi vládnej politiky voči fake news a dezinformáciám sú voliči strán Smer-SD a Progresívne Slovensko (51 percent).
Zdroj: SITA, HNonline.sk