Takmer 300-tisíc občanov Európskej únie v petícii žiada o zastavenie uvoľňovania geneticky modifikovaných organizmov (GMO) s génovým pohonom gene drive. Novou metódou genetického inžinierstva nazývanou génový pohon (gene drive) môžu byť voľne žijúce druhy geneticky modifikované alebo úplne vyhubené. To môže mať nepredvídateľné dôsledky pre ekosystémy a biologickú diverzitu.
Zahrávanie sa s prírodou
Minulý rok o to žiadalo aj 50 slovenských organizácií v spoločnom národnom liste. Občianska iniciatíva Slovensko bez GMO preto odovzdala tento týždeň túto petíciu štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva. Informoval o tom Peter Sudovský z občianskej iniciatívy Slovensko bez GMO v tlačovej správe.
Génové pohony sa vyrábajú novou technikou genetického inžinierstva CRISPR-Cas. Ich úlohou je nanútiť ľuďmi zamýšľanú genetickú mutáciu do voľnej prírody.
„Začína to v laboratóriu, kde vytvoria geneticky modifikovaných jedincov. Tým je do genómu vložená táto technológia génového pohonu aj s požadovanou mutáciou, ktorú bude génový pohon šíriť medzi voľne žijúce jedince. Po uvoľnení do životného prostredia sa takto laboratórne modifikovaný jedinec začne krížiť s voľne žijúcimi druhmi a génový pohon spôsobí, že požadovaná mutácia sa začne dediť na všetkých potomkov z generácie na generáciu spolu aj so samotným génovým pohonom,“ uviedol Sudovský.
To následne spustí genetickú reťazovú reakciu. A tá sa zastaví, až keď jedinci cieľového voľne žijúceho živočíšneho alebo rastlinného druhu budú geneticky modifikovaní, alebo úplne vyhubení.
Hrozba zneužitia na biologické zbrane
Génové pohony boli zatiaľ testované iba v laboratóriu. Výskumné konzorcium Target Malaria v západoafrickej krajine Burkina Faso chce po prvýkrát uvoľniť génové pohony do prírody. „Uvažuje s genetickou modifikáciou komárov. Tá spôsobí, že samičie potomstvo voľne žijúcich jedincov bude sterilné, alebo sa budú rodiť len samci. Docieli sa to vypustením GMO komárov s génovým pohonom, ktorí majú párením preniesť túto modifikáciu na populáciu voľne žijúceho komára, ktorý prenáša maláriu a vyhubiť ju,“ doplnil Sudovský s tým, že to so sebou nesie riziká, ktoré nie sú preskúmané. Po vypustení do voľnej prírody totiž nie je možné génové pohony zastaviť, ani kontrolovať ich ďalší vývoj a šírenie.
Ak sa organizmy s génovým pohonom rozšíria, mohli by urýchliť už aj tak rýchle vymieranie druhov.
„Je nebezpečné kráčať cestami technológií, ktoré nás vzďaľujú od prírody. Každé uvoľnenie génových pohonov môže mať nepredvídateľné a nezvratné následky pre opeľovače a potravinové siete. Navyše môžu ovplyvniť necieľové druhy a kvôli nepresnostiam technológie CRISPR-Cas spôsobiť neželané mutácie“ upozornila občianska iniciatíva. Doplnila, že vypustené organizmy s génovým pohonom nebudú zaujímať hranice a môžu sa nekontrolovateľne šíriť.
Medzi najväčších investorov do tejto technológie patrí vojenský výskumný priemysel, čo vedie k obavám zo zneužitia na biologické zbrane. Možné využitie génových pohonov je aj na programe 15. konferencie Organizácie spojených národov zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, ktorá sa má konať na jeseň v Číne. Členské štáty Európskej únie by podľa Sudovského mali vyhovieť petícii a k tejto technológii zaujať odmietavé stanovisko minimálne v podobe moratória.
Zdroj: SITA