Irán, ktorý vlastní druhé najväčšie zásoby plynu na svete, požiadal o vstup do skupiny BRICS zloženej z Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky, ktorú Peking a Moskva označili za silnú alternatívu rozvíjajúcich sa trhov k Západu. Záujem pripojiť sa k spoločenstvu prejavili tiež Indonézia, Turecko, Egypt, Nigéria, Sýria, Bangladéš, Tadžikistan, Thajsko a Mexiko.
Termín BRIC zaviedol ekonóm Goldman Sachs Jim O’Neill v roku 2001, aby opísal prekvapivý vzostup Brazílie, Ruska, Indie a Číny. Veľmoci BRIC mali svoj prvý summit v roku 2009 v Rusku. Južná Afrika sa pripojila v roku 2010.
Členstvo Iránu v skupine BRICS „by malo za následok pridanú hodnotu pre obe strany“, uviedol hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí. Rusko uviedlo, že o vstup požiadala aj Argentína.
Rusko predložilo žiadosti ako dôkaz, že Západ na čele so Spojenými štátmi nedokázal izolovať Moskvu po invázii na Ukrajinu.
„Zatiaľ čo Biely dom premýšľal, čo ešte vo svete vypnúť, zakázať alebo pokaziť, Argentína a Irán požiadali o vstup do BRICS,“ povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová.
Argentínskych predstaviteľov nebolo možné v tejto chvíli zastihnúť a požiadať o vyjadrenie, ale prezident Alberto Fernandez, ktorý je v súčasnosti v Európe, v posledných dňoch zopakoval svoju túžbu, aby sa Argentína pripojila k BRICS.
Čína má zďaleka najväčšiu ekonomiku v skupine BRICS, ktorá predstavuje viac ako 70 % celkovej ekonomickej sily skupiny 27,5 bilióna dolárov. India predstavuje približne 13 %, pričom Rusko a Brazília majú podľa údajov MMF po približne 7 %.
BRICS predstavuje viac ako 40 % svetovej populácie a približne 26 % svetovej ekonomiky.
Odkedy iránska revolúcia v roku 1979 odstavila od moci šáha Mohammada Rezu Pahlavího podporovaného Spojenými štátmi, Irán bol zo strany Západu ostrakizovaný a jeho ekonomika bola ochromená množstvom sankcií. Irán disponuje asi štvrtinou zásob ropy na Blízkom východe.
Čínska moc
Čínsky prezident Si Ťin-pching sa minulý týždeň pripojil k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a ďalším lídrom BRICS na virtuálnom summite.
Si Ťin-pching kritizoval „zneužívanie“ medzinárodných sankcií, zatiaľ čo Putin kritizoval Západ za podnecovanie globálnej krízy, pričom obaja lídri žiadali väčšiu spoluprácu BRICS.
Putin povedal, že vzťahy s Čínou sú najlepšie, aké kedy boli, a propaguje strategické partnerstvo s Čínou zamerané na boj proti americkému vplyvu.
Spojené štáty a európske mocnosti obviňujú Putinovo rozhodnutie napadnúť Ukrajinu ako dôvod, prečo vzťahy so Západom klesli na najnižšiu úroveň od kubánskej raketovej krízy v roku 1962 – vrátane najprísnejších sankcií v modernej histórii.
Putin však hovorí, že Západ chce zničiť Rusko, že ekonomické sankcie sú podobné vyhláseniu ekonomickej vojny a že Rusko vybuduje vzťahy s inými mocnosťami, ako sú Čína, India a mocnosti na Blízkom východe.
Putin, ktorý považuje ukrajinský konflikt za „špeciálnu vojenskú operáciu“, obviňuje Spojené štáty z ponižovania Ruska po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991 a vyhrážania sa Moskve rozširovaním vojenskej aliancie NATO.
Rusko vyslalo na Ukrajinu vojakov 24. februára, aby degradovali vojenské schopnosti svojho južného suseda, vykorenili ľudí, ktorých nazývalo nebezpečnými nacionalistami, a bránili rusky hovoriacich dvoch východoukrajinských regiónov.
Zdroj: Reuters, Wikipedia