Naša spoločnosť má dlh voči Rómom. Spočíva práve v tom, že tú tienistú stránku našej histórie, rómsky holokaust, si stále nedostatočne pripomíname a stále o nej málo vieme. Uviedol to štátny tajomník ministerstva spravodlivosti SR (MS SR) Ondrej Dostál. „Rómsky holokaust je stále pomerne neznámou a neprebádanou témou. Je to aj tým, že sa mu doteraz venovala oveľa menšia pozornosť ako židovskému holokaustu. Rómsky holokaust ostáva naďalej akoby v jeho tieni,“ dodal Dostál.
Pamätný deň rómskeho holokaustu pripomína udalosti likvidácie tzv. cigánskeho tábora v Auschwitz-Birkenau v roku 1944. Z 2. na 3. augusta bolo takmer tri tisíc osôb splynovaných. A to po tom, čo všetkých práceschopných mužov a ženy deportovali do iných táborov. Táborom v Auschwitz-Birkenau prešlo asi 22-tisíc európskych Rómov. Asi 19-tisíc z nich sa už nikdy nevrátilo. „Mal síce početne menej obetí ako ten židovský, ale predstavoval rovnako vážny zásah do základných práv a do životov jeho obetí. Nacizmus aj fašizmus prenasledovali ako Židov, tak Rómov, ľudí s inou sexuálnou orientáciou, ľudí s inými politickými názormi, alebo len preto, že boli iní,“ dodal Dostál.
Rómsky holokaust zvykne mať prívlastok neznámy holokaust. „O udalostiach tábora v Auschwitz-Birkenau sa dozvedáme iba postupne. To, čo sa stalo európskym Rómom, je stále zahalené nedostatočným výskumom a nedostatočným poznaním vo verejnosti. Napríklad aj Pamätný deň rómskeho holokaustu si z podnetu Európskej únie pripomíname iba od roku 2015,“ uviedla poradkyňa ministerky spravodlivosti v oblasti ľudských práv Zuzana Kumanová. Na Slovensku sa o rómskom holokauste začalo hovoriť až po roku 1989, keď postupne miestne iniciatívy spomínali na lokality, ktoré boli vyvraždené, alebo sa robil aj záchranný výskum s preživšími.
Zdroj: SITA