Symbolickú sviečku na pamiatku obetí holokaustu zapálil pri príležitosti 84. výročia Krištáľovej noci minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer počas stredajšej návštevy Múzea holokaustu v Seredi. Informuje o tom rezort diplomacie.
Počas druhej svetovej vojny prešlo koncentračným a pracovným táborom v Seredi približne 16-tisíc slovenských Židov. Mnohí z nich videli svojich blízkych poslednýkrát živých práve na tzv. Appelplatzi. Návšteva Múzea holokaustu v Seredi nám podľa ministra Káčera pripomína naše zlyhania z minulosti a osudy nevinných ľudí, ktorí sa stali obeťami len pre to, že sa narodili ako Židia. „Aj dnes v našej spoločnosti vidíme nebezpečný nárast antisemitizmu a nenávisti. Ako nás presvedčil teroristický útok na Zámockej ulici v Bratislave, táto nenávisť sa z online priestoru preniesla aj do našich ulíc. Nesmieme však dopustiť, aby ovládla naše srdcia a naše činy,“ uviedol šéf našej diplomacie.
Predstavitelia vojnovej Slovenskej republiky podľa Káčera svojím židovským spoluobčanom odobrali základné práva. Zbavili ich ľudskej dôstojnosti, ukradli im majetok a napokon ich transportmi poslali do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov. „Dnes sa nám zdá byť niečo také nepredstaviteľné. Rovnako ako je pre nás nepredstaviteľné utrpenie, ktoré zažívali židovské ženy, deti, muži a starší ľudia. Práve preto je dôležité poznať našu minulosť, neustále o nej hovoriť, vzdelávať mladú generáciu i celú spoločnosť,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie. Dodal, že aj pokračujúcej ruskej vojenskej agresii na Ukrajine predchádzalo dlhodobé prekrúcanie faktov, skresľovanie histórie, šírenie dezinformácií a ďalších nástrojov hybridnej vojny.
Pred 84 rokmi v noci z 9. na 10. novembra 1938 ríšsky minister pre ľudovú osvetu a propagandu Nemecka Joseph Goebbels na schôdzi nacistických pohlavárov v Mníchove oznámil, že protižidovské odvetné výtržnosti sa začali. Konali sa na území Nemecka, Rakúska a časti Československa. Podnetom na pogrom sa stala vražda nacistického diplomata v Paríži Ernsta vom Ratha. Toho 9. novembra 1938 zastrelil 17-ročný poľský Žid Herschel Grynszpan. Čin židovského mladíka nacisti využili ako zámienku k vyostreniu protižidovských opatrení. Nacistická propaganda predstavovala atentát ako súčasť židovského spiknutia proti nemeckému národu. Všetky nemecké noviny publikovali v nasledujúcich dňoch nenávistné protižidovské tirády.
Masový protižidovský pogrom dostal názov Krištáľová noc, v nemčine Kristallnacht. V dôsledku Krištáľovej noci prišlo o život 96 Židov, stovky ďalších utrpeli zranenia. Vyše 1 000 synagóg zhorelo, okolo 7 500 židovských obchodov bolo zničených, poškodené boli cintoríny i školy. 30 000 Židov bolo zatknutých a poslaných do koncentračných táborov Dachau, Buchenwald a Sachsenhausen. Nacisti využili Krištáľovú noc na urýchlenú nútenú arizáciu židovského majetku. Novembrový pogrom roku 1938 môže byť považovaný za symbolický i praktický medzník v nacistickej protižidovskej politike: znamenal prechod k úplnému vylúčeniu Židov zo spoločnosti a k ich fyzickej likvidácii. Tieto udalosti si ľudia na svete pripomínajú ako Medzinárodný deň boja proti fašizmu, rasizmu a antisemitizmu a pripadá na 9. novembra.
Zdroj: SITA