Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko privítal, že výška škody spôsobená pri majetkových a hospodárskych trestných činoch sa má zvyšovať. „V súčasnosti je trest už v hodnote 266 eur. Zostať na úrovni, ktorá už nie je prijateľná pre trestné právo, nie je možné. Ja by som to zvýšil minimálne na úroveň minimálnej mzdy, ktorá je teraz 646 eur,“ navrhol Šamko.
Ako ďalej uviedol v diskusnej relácii Karty na stôl Týždenníka Plus 7 dní, je neadekvátne, ak máme pri najklasickejších majetkových trestných činoch sadzbu desať až pätnásť rokov väzenia, keď niekto spraví škodu v hodnote 133-tisíc eur. „Tento trest sa mi zdá brutálny. Malo by sa zohľadňovať väčšie nastavenie škôd. Taktiež by som privítal väčšie rozpätie sadzieb. Aby sudca mohol adekvátne posúdiť, či si niekto zaslúži desaťročný trest a niekto podmienečný trest,“ navrhol Šamko.
Peter Šamko zároveň upozorňuje, že pri trestnom čine zabitia dostane páchateľ sedem až desať rokov väzenia, no pri majetkovom trestnom čine krádeže dostane obvinený trest desať až pätnásť rokov. „Máme dvojnásobne a niekedy až trojnásobne vyššie tresty oproti iným krajinám v Európskej únii,“ uviedol sudca. Tvrdí, že ani najzávažnejší majetkový trestný čin nie je taký veľký, že by obvinený musel dostať nad desať rokov väzenia. „Pri majetkových trestných činoch sa v drvivej väčšine poškodení upínajú na náhradu škody. Keď prídu o 500-tisíc eur, chcú ich naspäť a je im jedno, či páchateľ dostane deväť alebo 18 rokov,“ vysvetlil Peter Šamko.
Sudca je taktiež presvedčený, že recidívu nikdy nevyblokujeme, ak sa páchateľ dopustí trestného činu. Dodal, že pre niekoho môže byť domáce väzenie dostatočným trestom, aby trestný čin už neurobil, no iní sa zas poučiť nemusia. „Ak máme prvotrestaného, je potrebné skúsiť alternatívne tresty. Ak to nezaberie, je potrebné pritvrdzovať,“ myslí si sudca Šamko.
Zdroj: SITA