Súčasné zahraničné a domáce dianie údajne sprítomňuje otázku ľudských práv a ukazuje, že sú aj naďalej dôležitou témou. Vybraní odborníci sa podľa nadácie zhodujú, že vzhľadom na aktuálne udalosti je potrebné posilniť ochranu ľudských práv na Slovensku. Diskusiu pri príležitosti Dňa ľudských práv zorganizovala Nadácia otvorenej spoločnosti.
Tú od októbra 2022 vedie Fedor Blaščák, bývalý šéf volebnej kampane kandidáta na prezidenta Roberta Mistríka. Spolu s Blaščákom vedenie mimovládnej organizácie posilnili Magda Vášáryová, Lucia Žitňanská a Pavol Čekan.
Diskutovalo sa o tom, aké majú ľudské práva postavenie v našom právnom systéme, ako aj o budúcnosti ľudských práv na národnej a európskej úrovni. V tlačovej správe o tom informovala Nadácia otvorenej spoločnosti.
Nadácia uviedla, že právna úprava základných ľudských práv je neoddeliteľnou súčasťou demokratického a právneho štátu. Ústavnou revolúciou v tomto zmysle predstavovalo prijatie Listiny základných práv a slobôd v roku 1991.
„Išlo zrejme o najvýznamnejší ústavodarný akt po novembrových udalostiach v roku 1989. Mal zásadný význam pre formovanie moderného demokratického a právneho štátu v Českej a Slovenskej federatívnej republike, ako aj v jej nástupníckych štátoch. Tak v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike,“ zhodnotil Ladislav Orosz, bývalý sudca Ústavného súdu SR.
Dodal, že je potrebné, aby bola Listina považovaná za ústavný klenot novodobých ústavných dejín ako Čechov, tak aj Slovákov. Orosz tiež poukázal na to, že SR má duplicitnú vnútroštátnu ústavnú úpravu inštitútu základných práv a slobôd. Obsiahnutá je priamo v druhej hlave Ústavy SR, aj v Listine základných práv a slobôd.
Podľa verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského sa na Slovensku prijatím zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o povinnom zverejňovaní zmlúv na internete presadil princíp otvorenosti verejnej správy. Ten v niektorých svojich aspektoch nemá na svete obdobu. „Napríklad žiadny iný štát na svete neotvoril v tom čase všetky zmluvné klauzuly tak, ako naša republika,“ vysvetlil Dobrovodský. Dodal, že SR vyniká tiež v prípade niektorých aspektov v oblasti rodinného práva.
V rámci diskusie sa venovala pozornosť aj záväzkom, ktoré vyplývajú z kľúčových dokumentov obsahujúcich ľudské práva. „Práve to, či štát napĺňa záväzky, ku ktorým sa sám zaviazal v Ústave odráža kvalitu právneho štátu. Zároveň to reflektuje záujem spoločnosti o dodržiavanie ľudských práv,“ povedala bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Tá je v súčasnosti členkou Správnej rady Nadácie otvorenej spoločnosti.
Verejný ochranca práv doplnil, že ľudské práva náležia všetkým bez rozdielu. Preto je ich ochrana pre fungovanie demokratických systémov kľúčová. Osobitne v súvislosti s právami menšín, ku ktorým patria rómske komunity, či LGBTI+ komunita, sa s prihliadnutím na aktuálne udalosti vybraní odborníci mali zhodnúť, že je potrebné ochranu ľudských práv na Slovensku posilňovať.
Vo verejnej a odbornej diskusii dlhodobo zaznievajú návrhy, ktoré sa týkajú aktualizácie a rozširovania katalógu ľudských práv. Napríklad iniciatíva Každý z nás je angažovaná v tom, aby sa do Charty základných práv Európskej únie pridalo šesť nových základných práv. Tie by sa týkali technologického rozvoja alebo klimatickej krízy.
„S touto myšlienkou prišiel nemecký právnik a spisovateľ Ferdinand von Schirach. Nové práva by sa podľa neho mali týkať napríklad aj práva spotrebiteľa poznať pôvod produktu. Ďalej právo občana obrátiť sa na európske súdy, keď dochádza k štrukturálnemu porušovaniu ľudských práv. Von Schirach ich zavedenie opisuje ako revolúciu bez výstrelu,“ uviedol Dobrovodský. Iniciatíva poukazuje na to, že dokumenty, v ktorých sú garantované ľudské práva neboli aktualizované desiatky rokov, a preto je podľa inicatívy ich znenie v súčasnosti nedostatočné.
Riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák uzavrel s tým, že ľudské práva sú najväčším výdobytkom revolúcie z roku 1989 a dnes sú pre nás ako keby samozrejmosťou. Blaščák apeluje na to, že je potrebné často a dôrazne pripomínať ľudsko-právne aspekty súčasných spoločenských výziev a problémov. Pretože ľudské práva a slobody sú spoločnou pôdou pre hľadanie spoločenskej zhody o tom, v akej krajine chcem žiť, a čo chceme zanechať pre ďalšie generácie.
Zdroj: SITA