Zvýšenú nadúmrtnosť zaznamenali počas pandémie ochorenia COVID-19 všetky štáty EÚ. Detailnejšie porovnanie však ukázalo, že situácia na Slovensku bola obzvlášť nepriaznivá. Vyplýva to zo štúdie odborníka na zdravotníctvo Petra Pažitného. Ten zisťoval, koľko životov by sa dalo zachrániť, ak by Slovensko počas pandémie postupovalo tak, ako najlepšie krajiny EÚ27. Z jeho prepočtov vyšlo, že by to mohlo byť zhruba od 12-tisíc do niečo vyše 21-tisíc ľudských životov.
„Pri pohľade na vývoj nadúmrtnosti v SR možno manažment pandémie prehlásiť za nezvládnutý,“ uvádza sa v štúdii. Na vrchole vlny bolo dokonca až 26 786 nadúmrtí.
V druhej vlne pandémie zaznamenalo Portugalsko podobne ako Slovensko vysoký počet úmrtí v súvislosti s ochorením COVID-19. O rok neskôr, teda počas tretej vlny, bola situácia na Slovensku podľa Pažitného viac-menej rovnaká. Počet infikovaných a aj obetí bol stále vysoký.
Naopak, v Portugalsku napriek vysokým číslam infikovaných počet úmrtí na COVID-19 narástol len mierne. Zásadným rozdielom bola podľa odborníka miera zaočkovanosti. Kým na Slovensku sa zaočkovalo 51 % obyvateľstva, tak v Portugalsku 86 %.
Z výsledkov sa tiež ukázalo, že kľúčovými faktormi zlepšujúcimi prognózu prežitia boli kontakt so všeobecným lekárom do 14 dní po potvrdení COVID-19, predpis vybraných liekov z ATC skupín, ktoré vychádzali z odporúčaní určených lekárom, očkovanie a predošlé prekonanie infekcie koronavírusu.
Naopak, za rizikové faktory možno podľa Pažitného považovať prítomnosť inej závažnej diagnózy, ako onkologickí pacienti, pacienti s chronickým renálnym zlyhávaním a pacienti s primárnou pľúcnou hypertenziou, ďalej zvyšujúci sa vek pacienta, návštevu pohotovosti už v kritickom stave a tiež náhodný predpis antibiotík, ktoré neboli v odporúčaniach.
Zdroj: SITA