S úctou si spomíname na jednu z najvýraznejších hereckých osobností, Štefana Kvietika, ktorý skonal v piatok 21. marca 2025.
Štefan Kvietik pochádza z kraja, ktorý obohatil slovenské herectvo o výnimočných umelcov, narodil sa v Dolných Plachtinciach 10. mája 1934. Túžil stať sa lekárom, aby napokon ako herec dlhé roky prispieval svojím umením k istej očiste duše z divadelnej scény.
Absolvoval Vysokú školu múzických umení, kde bol neskôr i pedagógom. Jeho prvým pôsobiskom sa na dva roky stalo Armádne divadlo v Martine. Od septembra 1959 do začiatku divadelnej sezóny v roku 1996 vytvoril v činohernom súbore SND za takmer štyri desiatky rokov osem desiatok postáv, z ktorých mnohé sa stali legendárnymi.
Sám spomínal napríklad na Figara v Novom Figarovi, Stanleyho Kowalského v Električke zvanej túžba, Nicka v hre Kto sa bojí Virginie Woolfovej, Ricarda Fontanu v Zástupcovi, Dona Rodriga v Cidovi, Andreja Bolkonského vo Vojne a mieri, Joa v Saroyanovom Čase tvojho žitia, Edmunda v Kráľovi Learovi, baču Miša v Bačovej žene a iné. Všetko výrazné a herecky vďačné kreácie.
Charizmatický, urastený, s nezameniteľnou farebnosťou zamatového hlasu, vyrovnaný, zdanlivo nedostupný, láskavý… recenzenti vyzdvihovali a diváci oceňovali v jeho herectve „symbiózu prvkov drsnej chlapskosti, mužnej lyrickosti, výbušnej eruptívnosti i zraniteľnej senzitívnosti, vzopätého pátosu i prostej civilnosti“.
Partnerkami boli Kvietikovi skvelé dámy, herečky Emília Vášáryová, Zdena Gruberová, Eva Krížiková, Božidara Turzonovová či Soňa Valentová. Spolupracoval s výraznými osobnosťami dramaturgov, režisérov, výtvarníkov.
Hoci už dávno nestál na divadelnom javisku, pred televíznou či filmovou kamerou alebo rozhlasovým mikrofónom, jeho postavy stále rezonovali a defilujú v pamäti; veď v televíznom archíve sú tri stovky inscenácií a filmové kotúče zaznamenali takmer päť desiatok titulov s jeho menom.
Kto by nepoznal jeden z filmových pilierov našej histórie, napríklad film Petra Solana Boxer a smrť, kto by si pri mene Štefana Kvietika nevybavil niekoľko vynikajúcich snímok režiséra Martina Hollého, spomeňme aspoň Medenú vežu. Filmovú ságu Petra Jaroša a Juraja Jakubiska Tisícročná včelasledovali diváci aj vďaka jeho Pichandovi, rovnako ako ešte predtým nezabudnuteľné Červené víno v réžii Andreja Lettricha.
Štefan Kvietik si za svoju obdivuhodnú kariéru zaslúžil mnoho vyznamenaní – od najlepšieho herca až po udelené prezidentom SR Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja kultúry a umenia.
Posledná postava, ktorú naštudoval v SND, bola v roku 1996 v hre Jeana Anouilha Becket alebo Božia česť. Z divadla, na škodu všetkých, ktorí chodievali do SND, lebo hral Kvietik, odišiel vtedy, keď sme ho ešte chceli, a nie vtedy – ako hovorieval – keď by už nebol potrebný. Priznával, že na slávu nemal čas…
V posledných rokoch sa naplno venoval rodine a svojej láske – hore. Česť jeho pamiatke!
