Dňa 8. júla 2025 Európska komisia zverejnila Správu o právnom štáte 2025, vrátane Kapitoly o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku (ďalej len ,,správa“).
Správa vyhodnocuje stav právneho štátu za predchádzajúci rok, pričom pozitívne vnímame, že je v porovnaní s minuloročnou správou rokom takmer o polovicu stručnejšia.
Vďaka opatreniam, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR prijalo s cieľom posilnenia prvkov právneho štátu na Slovensku a vďaka našej intenzívnej komunikácii so zástupcami Európskej komisie je obsah správy v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti o niečo korektnejší než v minulom roku.
Napriek tomu je však potrebné vyjadriť výhrady voči niektorým častiam správy, keďže hodnotenia Európskej komisie nezohľadňujú situáciu na Slovensku objektívne. Výhrady máme naďalej aj k metodológii prípravy správy, i keď vďaka našej komunikácii s Komisiou nastal pozitívny posun aj v tejto oblasti.
METODOLÓGIA
Ministerstvo spravodlivosti by uvítalo, keby Európska komisia všetky informácie uvádzané v správe systematicky a dôsledne overovala, vrátane konzultácií s orgánmi verejnej moci, a aby bolo zo správy zrejmé, akým spôsobom sú vyhodnocované protichodné informácie.
Za veľký nedostatok považujeme aj veľmi krátky časový priestor na komunikáciu pripomienok vo fáze finalizácie správy, ktorý neumožňuje aktívny dialóg s Európskou komisiou za účelom dodatočných vysvetlení a objektívnejšieho opisu situácie na Slovensku.
Nedostatky v postupoch Komisie pri vypracovaní správy neidentifikovalo iba ministerstvo spravodlivosti, ale k uvedenému záveru dospel aj Európsky dvor audítorov, ktorý vo svojom Preskúmaní z roku 2024 uvádza niekoľko odporúčaní na zlepšenie procesu prípravy Správy, ktoré plne podporujeme. Medzi iným ide aj o požiadavky na objasnenie prístupu Komisie k hodnoteniu informácií a dokumentáciu procesu posudzovania Komisiou.
K odporúčaniam v oblasti spravodlivosti:
Pokiaľ ide o odporúčania poukazujeme na to, že súčasná vláda nedostala počas svojho pôsobenia v princípe žiadne nové odporúčanie a všetky odporúčania sú výsledkom činnosti predchádzajúcich vlád. Naopak, Európska komisia konštatuje konečne istý pokrok v plnení odporúčaní, čo sa nepodarilo predchádzajúcim vládam.
K zárukám nezávislosti členov súdnej rady, pokiaľ ide o ich odvolanie:
Ministerstvo spravodlivosti pripravuje zmeny v tejto oblasti s cieľom splnenia odporúčania, avšak kvôli ústavnému zákonu schválenému počas funkčného obdobia predchádzajúcej vlády, bude na zmenu potrebná ústavná väčšina.
K trestnému činu „ohýbania práva“:
Odporúčanie zaviesť záruky pre sudcov v prípade stíhania na základe trestného činu ohýbania práva vnímame jednoznačne ako kritiku legislatívnych krokov predchádzajúcej vlády. Tento trestný čin bol zavedený do trestného poriadku v čase pôsobenia Márie Kolíkovej ako ministerky spravodlivosti. Kvôli tomuto problematickému kroku sme sa ocitli v situácii, keď sme za zavedenie trestného činu ohýbania práva kritizovaní nie len zo strany Európskej komisie, ale aj na iných medzinárodných fórach (ako je napr. Skupina štátov proti korupcii (GRECO), ktorá pôsobí v rámci Rady Európy).
Keďže sa tento trestný čin podarilo presadiť ako jeden z míľnikov do Plány obnovy a odolnosti, súčasná vláda nemohla pristúpiť k najjednoduchšiemu a najlepšiemu riešeniu – zrušeniu tohto trestného činu. Napriek tomu sa podarilo presadiť zmenu procesných ustanovení umožňujúcich súdnej rade vysloviť nesúhlas s trestným stíhaním aj v prípade prekvalifikovania z iného trestného činu na trestný čin „ohýbania práva“. Na základe tejto úpravy Súdna rada SR vyslovila nesúhlas s trestným stíhaním u ďalších troch sudcov, vďaka ktorému bolo u nich zastavené trestné stíhanie, pričom za tieto rozhodnutia hlasovali aj členovia súdnej rady vymenovaní za predchádzajúcej vlády, čo poukazuje na neutrálne zameranie a efektivitu tejto právnej úpravy.
Vďaka zavedeným zmenám Komisia konštatovala istý pokrok v plnení odporúčania. S cieľom úplného splnenia odporúčania ministerstvo spravodlivosti pokračuje v intenzívnych konzultáciách s Európskou komisiou, ktorých výsledkom by malo byť zavedenie ďalších dodatočných záruk proti zneužívaniu tohto trestného činu.
K §363 Trestného poriadku:
Vďaka dodatočným vysvetleniam správa konečne zohľadňuje, že rozhodnutiami podľa § 363 Trestného poriadku sa nezastavuje trestné konanie, ale že ide o rozhodnutia, ktorými sa iba rušia nezákonné rozhodnutia vydané policajtmi alebo prokurátormi v prípravnom konaní. Správa tiež konečne reflektuje aj pozitívne aspekty uplatňovania §363, vďaka ktorému sú aj znovu-otvárané trestné konania, ktoré boli zastavené v rozpore so zákonom.
Napriek tomu má Európska komisia naďalej výhrady k silným právomociam generálneho prokurátora, ktoré viedli aj k zastaveniu niektorých trestných konaní. Európska komisia pritom ale nezohľadňuje, že generálny prokurátor nemôže postupovať svojvoľne, ale striktne v medziach zákonnosti a svoje rozhodnutia musí odôvodniť. Európska komisia nezohľadňuje ani to, že ak by generálny prokurátor alebo iný prokurátor svojvoľne zasahoval do prebiehajúceho trestného stíhania, dopustil by sa spáchania trestného činu zneužitia právomocí verejného činiteľa, trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom alebo iného trestného činu.
Ministerstvo spravodlivosti však §363 Trestného poriadku naďalej považuje za dôležitý nástroj slúžiaci na zabezpečenie dodržiavania zákonnosti, na zabraňovanie porušovania zákona a svojvoľného zneužívania trestného práva.
Ku korupcii na vysokej úrovni:
Vďaka intenzívnym konzultáciám Európska komisia používa oficiálne zdroje viac ako v minuloročnej správe, a to vrátane štatistických informácií. Napriek tomu máme zato, že správa jednotlivé zdroje nesprávne vyhodnocuje. Výhrada k metodológii k vyhodnocovaniu informácií sa tejto časti týka najviac, keďže Komisia viaceré svoje kritické tvrdenia často ničím nepodkladá.
Ako príklad je možné uviesť negatívne hodnotenie komisie k ukončeniu trestných stíhaní prípadov korupcie. V tejto súvislosti uvádzame Generálnou prokuratúrou SR poskytnuté informácie o ukončených trestných stíhaniach osôb pre trestné činy korupcie. Z uvedeného vyplýva nárast stíhaní a obžalôb v oblasti korupcie. V roku 2022 bolo 168 odstíhaných osôb z toho 83 obžalovaných, v roku 2023 bolo 160 odstíhaných osôb z toho 76 obžalovaných a v roku 2024 bolo 240 odstíhaných osôb z toho 136 obžalovaných.
„Správu o právnom štáte 2025 budeme ešte ďalej detailne analyzovať a sumarizovať naše kritické postrehy, teší ma, že Európska komisia potvrdila intenzitu nášho vzájomného dialógu, ako i istý pokrok v plnení odporúčaní, čo sa predchádzajúcim vládam nepodarilo.“ – konštatoval štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Milan Hodás.
Zdroj: MS SR