Masívny odlev mozgov zo Slovenska pokračuje. Krajine tí šikovní mladí, samozrejme, chýbajú a budú chýbať. – Prečítajte si komentár Juraja Draxlera:
Opäť sa dnes objavila tá štatistika: obrovský podiel najšikovnejších maturantov neostáva na Slovensku. Napríklad až 60 percent tých, čo majú top výsledky z maturity v matematike, idú študovať mimo SR.
Najprv pár slov na upresnenie.
Po prvé, samozrejme, veľa robí vplyv Českej republiky. Typickí Česi, pod povrchom rôznych otravných mudrovaní a nezmyslov sú nesmierni pragmatici. Nie sú hlúpi a tak na svojich univerzitách, objektívne lepšie spravovaných, ako sú tie slovenské, vytvorili pohodlné podmienky pre študentov zo Slovenska. Slovenský študent zistí, že tam má jednoduchšie a lacnejšie prijímacie konanie, čistejšie internáty, písať práce má oficiálne dovolené aj v slovenčine, vo väčšine dostane lepšiu výučbu ako doma a ešte má často aj zaujímavejšie možnosti privyrobiť si, zvlášť v Prahe.
A ČR dostala takmer hotových ľudí, ktorí sú jej zväčša na úžitok.
Po druhé, to, že ľudia odchádzajú študovať inde, ešte neznamená automaticky problém (dokonca to môže byť ekonomicky výhodné, platia im štúdium inde). AK sa neskôr vrátia.
A v nejakej miere sa Slováci naozaj vracajú. Jednak rodinné väzby, jednak nakoniec je mnohým s deťmi príjemné rozprávať v rodnom jazykovom prostredí, a navyše má Slovensko aj mnohé výhody: veľa prírody, ľahko dostupnej, veľmi nízka kriminalita (Bratislava je nepomerne bezpečnejšia ako bežné francúzske, nemecké či britské mesto), a tak podobne.
Problém je, že veľa, často veľmi šikovných nadlho ostáva tam vonku. Prečo?
Sú to najmä tri veľké skupiny dôvodov.Po prvé: príležitosti zarábať. Rozdiely v príjmoch už nie sú ako pred rokmi, ale stále je veľa profesijných skupín (remeselníkov, obslužných pracovníkov aj niektorých skupín špecialistov), ktoré sú výrazne lepšie platené na západ od nás (alebo, dnes už, aj vedľa v Poľsku, pri tých špecialistoch).
Po druhé: možnosti zaujímavej práce. Slovensko má nejaké tie zaujímavé startupy aj možnosti kreatívnych džobov inde, no nie je toho až tak veľa. A tie rozdiely v možnostiach sú niekde nie veľké, ale masívne. Ak by Jozef Kabaň neodišiel preč, nielenže by nebol jeden z najslávnejších auto dizajnérov na svete, on by sa možno tým, čo vyštudoval, ani len neuživil.
Verejná správa nie je práve bohvieako dynamická v hľadaní kreatívnych riešení a teda nepotrebuje veľmi kreatívnych ľudí. Priemysel si Slováci v značnej miere dobrovoľne odpálili a tak teda – montovne. Umelecká branža maličká. Nečudo, že rôzni dizajnéri, grafici, aplikovaní matematici, špičkoví prírodní vedci, atď. sa radšej zdržiavajú inde.
No a po tretie: atmosféra v krajine. Počnúc takým bežným medziľudským bytím – v Bratislave to už dnes nie je problém, je v móresoch pozápadnená, ale inde stále narazíte na ľudí, ktorí sú v bežnom živote – v obchode, na ulici, v práci – agresívni, nezdvorilí. Tak, že práve po tom, ako prídete po nejakom dlhšom pobyte v zahraničí, vás to, po čase nepripraveného, šokuje. No a to je potom rozliate do všetkého.
Nie raz som už poznamenal: ak si pozriete internetové diskusie v rôznych krajinách, zistíte, že tie slovenské patria k najcholerickejším. Špeciálne tie o politike. K tomu sa navyše pripája ťapákovská tradícia: je stále dosť ľudí, ktorí sa v živote prejavujú vychytralým mudrovaním letargicky posedávajúc. Opäť, niečo, čo vie šokovať po príchode „zvonku“, kde bol človek zvyknutý, v niektorých krajinách, na oveľa príčinlivejší postoj k životu.
Pekne sa to potom koncentruje na soc. sieťach, ktoré sú plné takého toho typického davu, ktorý donekonečna mudruje, za čo všetko môže čaputka, jaternica, grindil, Kamala, grindil, kamala, Biden, šimpanz, mali sme najvyspelejšie školstvo, vyrábali sme všetko, šereš, Európska únia, NWO, musíme obchodovať s Bricsom. A do toho tá masa mrnčí, smoklí, narieka, rumázga až je divné, že to vôbec je psychicky možné, byť takouto handrou. Za všetko môže niekto iný, my sme tu len na to rumázganie. Šereš.
Samozrejme, že útlocitnejším spomedzi mladých ale aj vôbec intelektuálnejších ľudí to prekáža. Plus, iste, niektorí sa aj reálne pýtajú, či by chceli vychovávať svoje deti v spoločnosti, kde sú zvlášť staršie generácie takýmto „príkladom“. (Aj preto nie nadarmo v úzadí zdôrazňujem, že hneď ako vybavíme ich protipól, kaviareň, treba silno zapracovať na utlmení tejto hrozby pre budúcnosť, pre spoločnosť a štát. Ono sa to dá aj za demokratických podmienok, navyše, demokracia už tak či tak končí.)
Krajina má stále dosť pozitív na to, aby sa celý tento stav dal zvrátiť a aby tu začalo byť vo väčšej miere proste zaujímavo šikovným ľuďom. Každý, ešte raz každý štát, ktorý sa pozerá do budúcnosti, musí rozvíjať školstvo a vedu. A popri tom jednoducho dbať na to, aby si všemožne piplal mozgy a aby vytváral verejnou, priemyselnou ale aj kultúrnou politikou také prostredie, ktoré je pre vysoko vzdelaných aj kreatívnych ľudí zaujímavé. Bez toho vyspelý štát nemôže byť.
zdroj: fb Juraj Draxler