György Gyimesi reaguje na správanie opozície:
Jednotkou servility, úslužnosti a ohnutého chrbta by sa mohol stať „jeden slovenský progresívec“. Rovnako ako ňou bol v minulom režime signatár pozývacieho listu – Vasiľ Biľak.
Stačí si spomenúť na niektoré jeho výroky, napríklad: „Naša politika sa riadi líniou marxizmu-leninizmu a proletárskeho internacionalizmu, teda politikou Sovietskeho zväzu.“ Keď slová marxizmus-leninizmus nahradíme slovom progresivizmus a Sovietsky zväz nahradíme Európskou úniou, hneď tu máme jedno z hesiel progresívcov.
Progresívci sú do EÚ zamilovaní rovnako, ako bol Biľak do ZSSR. Hovoria, že „s EÚ na večné časy a nikdy inak“, v EÚ vraj vedia všetko lepšie ako my, prijímajú lepšie zákony ako my doma, a že potrebujeme hlbšiu integráciu (rozumej: viac Bruselu, menej Bratislavy), teda viac „internacionály“ pod vedením a dohľadom Bruselu.
Progresívci majú radi cudzích vojakov na našom území. Dokonca ich svojimi hlasovaniami v NR SR sem pozývajú. Biľak pri obhajobe podpisu pod „pozývací list“ povedal: „Internacionálna pomoc bola prejavom solidarity, nie okupácia.“ No neznie to rovnako ako ktorýkoľvek Šimečkov či Korčokov status? Alebo Valáškova obhajoba všetkých vojen, ktoré začnú Američania?
Biľak o Sovietskom zväze často hovoril ako o vzore, napríklad, že „Sovietsky zväz je naším najvernejším priateľom a oporou, ktorú nikdy nesmieme sklamať.“ No nehovoria to isté unisono všetky progresívne médiá o našich „spojencoch“ na Západe v EÚ a NATO? (Ktorí nás, len tak mimochodom, nechali roky úplne bez protivzdušnej obrany.)
Progresívci, rovnako ako bývalí komunisti, majú aj svoje modly. Tými sú dnes Zelenskyj a jeho Ukrajina. Oboch milujú viac ako svoju vlastnú krajinu a vlastných občanov. A sú za nich ochotní aj položiť život… ale len ten ukrajinský!
Zdroj: fb G. Gyimesi