Ako uvádza Svetová meteorologická organizácia (WMO) vo svojej správe „Stav globálnych vodných zdrojov“, súčasný hydrologický cyklus sa vyznačuje rýchlymi výkyvmi.
Ako píše portál iMeteo.sk, čelíme buď suchám, alebo záplavám, ktoré negatívne ovplyvňujú nielen poľnohospodárstvo, ale hospodárstvo ako celok.
Hydrologický cyklus je zložitý systém, ktorým cirkuluje voda na Zemi. Voda sa vyparuje z pôdy, jazier a riek a stúpa do atmosféry, čím vytvára veľké prúdy vodnej pary. Tieto prúdy môžu prekonať veľké vzdialenosti, kým sa nakoniec vrátia na Zem v podobe dažďa alebo snehu. Vedci WMO poznamenávajú, že zmena klímy tento proces narúša.
Sucho, záplavy či topenie ľadovcov
Podľa správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) malo v roku 2024 len 35 % svetových riečnych povodí „normálne podmienky“. Zvyšok, takmer dve tretiny, mal buď príliš málo, alebo príliš veľa vody. Odborníci píšu, že ide už o šiesty rok v rade výraznej nerovnováhy.
Rok 2024 bol aj tretím rokom po sebe, v ktorom došlo k výraznej strate ľadu. Správa odhaduje, že sa stratilo 450 gigaton ľadu. Rekordné straty sa vyskytli v Škandinávii, na Svalbarde a v severnej Ázii, zatiaľ čo niektoré regióny, ako napríklad kanadská Arktída a okraj Grónska, zaznamenali miernejšie straty. Topenie ľadovcov má zásadný vplyv na stúpanie hladiny morí a riziko záplav a predstavuje hrozbu aj pre krajiny, ktoré sa spoliehajú na ľadovce na výrobu energie, zavlažovanie a pitnú vodu.
Minulý rok bol tiež najteplejší v histórii meraní, pričom mnohé regióny zápasili s nedostatkom vody a suchom. Hladiny amazonských riek klesli na bezprecedentné minimá a úroda v častiach Spojených štátov, ako sú Texas, Oklahoma a Kansas, vyschla.
„Napriek horúčavám a suchu sa vyskytli aj záplavy. Vyskytovali sa častejšie ako v predchádzajúcich rokoch,“ povedal Stefan Uhlenbrook, hlavný autor správy a riaditeľ oddelenia hydrológie, vody a kryosféry na WMO.
