Prinášame vám ďalšie dve časti „seriálu“ Ministerstva spravodlivosti: Klamstvá o beztrestnosti krádeží
Časť 2 – Ďalší sa šíri tento “príbeh“:
„Zlodej zoberie z predajne fľašu, schová ju pod bundu, SBS-kár ho chytí a on povie – nevrátim! A nič sa mu nestane.“
Naozaj? Nie. Aj tento skutok je a stále zostáva trestným činom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Ak páchateľ ukradnutú vec odmietne vydať, zákon to kvalifikuje ako krádež.
Novela na tom nič nezmenila – platilo to predtým, platí to aj dnes. Napriek tomu niektorí politici a verejní činitelia podsúvajú ľuďom klamlivé „príklady“, ktoré majú vyvolať dojem, že sa po novom „oplatí kradnúť“.
Cieľ je rovnaký – zastrašiť a vyvolať hnev. Fakty však hovoria jasne. Nenechajme sa klamať – overujme si informácie.
zdroj: fb Boris Susko
Časť 3 – Ďalší z „príbehov“, ktorý má presvedčiť verejnosť o beztrestnosti na Slovensku:
„Rastie počet vlámaní. Susedovi ukradli z pivnice bicykel, môže za to trestný zákon, lebo za to nič nehrozí.”
Naozaj? Nie. Aj tieto skutky sú a vždy boli trestným činom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.
Novela na tom nezmenila vôbec nič – bola to krádež pred novelou, je to krádež aj po novele. Napriek tomu sa aj tento príbeh šíri ako údajný „dôkaz“, že vraj sú krádeže po novom beztrestné. Nenechajme sa klamať.
Zdroj: fb Boris Susko
