Od 28.11.2025 je Španielsko ďalšou krajinou EÚ, kde je nákaza potvrdená (po viac ako 30 rokoch, oblasť Katalánska). To znamená, že mor sa ďalej šíri v Európe a predstavuje vážne nebezpečenstvo pre diviaky a domáce ošípané.
V súvislosti s výskytom AMO u diviačej zveri v ďalšej krajine EÚ v ktorej doposiaľ AMO nebol zaznamenaný – v Španielsku, je potrebné neustále mať na zreteli a zvyšovať povedomie a ostražitosť u poľovníkov, chovateľov ošípaných a neposlednom rade aj ostatnej verejnosti, ktorá sa môže pri šírení ochorenia podieľať hoc aj len pohybom v prírode za účelom oddychu, turistiky alebo zberom lesných plodov.
Slovensko a AMO
Prvý prípad v SR sme zaznamenali v roku 2019 v okrese Trebišov a odvtedy sa šíri juhozápadným smerom naprieč Slovenskom.
Aj keď v minulom roku na časti stredného Slovenska a celého východného Slovenska sme ochorenie nezaznamenali, stále sa vyskytuje v 21 okresoch Banskobystrického, Trenčianskeho, Žilinského a Nitrianskeho kraja.
Čo môžu poľovníci a ostatná verejnosť spraviť na zabránenie šírenia AMO?
Keďže vírus AMO je do značnej miery viazaný na početnosť diviakov, je potrebné znižovať počet vnímavých jedincov – diviakov intenzívnym lovom a po dosiahnutí hustoty diviakov, v ktorej sa vírus nedokáže šíriť, ju udržať v tomto priaznivom stave. Okrem toho je tiež potrebné dôsledne vykonávať opatrenia na zabránenie šírenia AMO, ktoré pre jednotlivé oblasti vydáva príslušná RVPS.
Nosným opatrením na zisťovanie zdravotného statusu diviačej zveri je vykonávanie monitoringu výskytu vírusu buď cez ulovené diviaky, alebo uhynuté diviaky, u ktorých je vyššia pravdepodobnosť včasného zachytenia prítomnosti vírusu.
Keďže uhynuté diviaky predstavujú najväčšie riziko prenosu ochorenia medzi diviakmi, ale aj na domáce ošípané prostredníctvom lietavého hmyzu, je prvoradou úlohou:
– systematické vyhľadávanie a skoré neškodné odstraňovanie z revírov tiel,
– intenzívny lov diviačej zveri pri samotnej manipulácii s ulovenými alebo uhynutými diviakmi je tiež dôležité dodržiavanie vysokého hygienického štandardu osôb a nástrojov.
– Preprava tela uloveného alebo uhynutého diviaka na miesto neškodného odstránenia alebo sústredenia musí byť vykonaná tak, aby sa minimalizovalo riziko úniku telových tekutín.
– Samozrejmosťou by mala byť očista a dezinfekcia odevu opratím, obuvi a nástrojov vyčistením a dezinfekciou.
– Vedľajšie živočíšne produkty z diviačej zveri neškodne odstraňovať v kafilérii alebo zakopaním, ak to príslušná RVPS nariadila.
– Mäso z diviakov v oblasti s výskytom vírusu po negatívnom vyšetrení každého uloveného diviaka sa môže použiť len na súkromnú domácu spotrebu a nesmie opustiť túto oblasť.
– Vo vysokorizikovej oblasti sa mäso po negatívnom vyšetrení môže uvádzať na trh, avšak len v rámci SR.
– Osoby, ktoré manipulovali s diviačou zverou, nesmú vstupovať minimálne 48 hodín do chovu domácich ošípaných.
Správnymi postupmi, ich dodržiavaním majme spoločne nákazu pod kontrolou, zabránime jej opätovnému vzplanutiu v oblastiach, kde sa momentálne už nákaza nevyskytuje, resp. spomalenie šírenia do oblastí stále bez výskytu.
Správnym manažmentom u diviačej zveri chránime aj chovy domácich ošípaných, pokiaľ ide o zavlečenie nákazy do chovov priamo z diviakov. Chovatelia ošípaných – dodržujte o.i. biologické opatrenia na ochranu chovov.
Zdroj: ŠVPS SR
