Miroslav Heredoš vo svojom nedávnom statuse na sociálnych sieťach kritizoval personálne a inštitucionálne väzby medzi mimovládnym sektorom, justíciou a politikou na Slovensku. Podľa neho sú aktuálne udalosti okolo Úradu na ochranu oznamovateľov dôkazom rozpadu dlhoročných prepojení.
Heredoš reagoval na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý pozastavil proces rušenia Úradu na ochranu oznamovateľov. „Keď už dnes ‚kvičí‘ aj Ústavný súd SR a pozastavil rušenie úradu, tak to je čo povedať,“ uviedol publicista. Podľa neho nejde o izolované rozhodnutie, ale o symptóm hlbšieho konfliktu a narušenia dlhoročných vzťahov v pozadí štátneho fungovania.
Heredoš spochybňuje aj samotný vznik úradu, ktorý vznikol v roku 2021 počas vlády premiéra Igora Matoviča ako dôsledok transpozície európskej smernice. „Slovensko fungovalo aj bez tohto úradu, jeho vznik bol pravdepodobne na objednávku kruhov na jeho pozadí,“ tvrdí.
Osobitnú pozornosť publicista venuje vedeniu úradu, najmä jeho šéfke Zuzane Dlugošovej, ktorá pred nástupom pôsobila ako poradkyňa Veľvyslanectva USA v oblasti právneho štátu (2014–2021). Heredoš zdôrazňuje, že Dlugošová absolvovala viaceré školenia v USA, čo podľa neho súvisí s požiadavkami EÚ pri zakladaní úradu.
Prepojenia s bývalou prezidentkou a mimovládnym sektorom
Publicista poukazuje aj na väzby medzi bývalou prezidentkou Zuzanou Čaputovou, šéfkou úradu Dlugošovou a predstaviteľkou mimovládnej organizácie VIA IURIS Evou Kovačechovou. „Tieto tri osoby majú dlhoročné profesijné väzby,“ uviedol. Zároveň spomenul sudcu Jána Hrubalu, ktorý podľa neho spolupracoval s VIA IURIS, a Mária Kolíkovú, ktorá ho navrhla do čela Špecializovaného trestného súdu.
Heredoš interpretoval súčasnú mediálnu a justičnú reakciu ako obrannú reakciu na narušenie dlhoročných prepojení. „Celkom evidentne sa rozbíjajú siete, ktoré dodnes slúžili ako vzájomne prepojená skupina ľudí, ktorá zrejme presadzovala svoje záujmy aj na pozadí tohto úradu,“ uzavrel.