Zemiakový šalát patrí na Slovensku k neodmysliteľným súčastiam vianočného stola. Málokto si však pri jeho konzumácii uvedomuje, že tento „domáci“ pokrm má pôvod v Rusku a jeho história siaha až do 19. storočia. Na zaujímavý kultúrno-historický kontext upozornil bývalý minister školstva Juraj Draxler.
Zemiakový šalát, ako ho poznáme dnes, nie je výlučne stredoeurópskym fenoménom. Jeho pôvod siaha do cárskeho Ruska, kde vznikol v prostredí luxusnej gastronómie. Upozornil na to exminister školstva Juraj Draxler v krátkom sviatočnom statuse na sociálnych sieťach, ktorý spojil gastronómiu s dejinami aj istou dávkou irónie.
„Toto jedlo má ruský pôvod. V Rusku ho volajú šalát Olivier,“ pripomína Draxler. Názov je odvodený od francúzskeho šéfkuchára Luciena Oliviera, ktorý v 19. storočí pôsobil v jednej z vychýrených moskovských reštaurácií. Práve tam vznikol pôvodný recept, určený pre vyššie spoločenské vrstvy.
Popularita šalátu však rýchlo prerástla hranice luxusnej kuchyne. „Šalát bol taký populárny, že sa čoskoro rozšírili jeho lacnejšie napodobeniny,“ uvádza Draxler. Postupne sa stal tradičným sviatočným jedlom v Rusku, na Ukrajine, v Moldavsku a vo väčšine postsovietskych republík.
Základ receptu zostal jednoduchý – zemiaky, majonéza a zelenina ako kyslé uhorky, mrkva, cibuľa či hrášok. Na rozdiel od slovenskej verzie však pôvodný ruský šalát často obsahuje aj kúsky mäsa a býva estetickejšie servírovaný, niekedy doplnený bylinkami, napríklad kôprom.
Z Ruska sa Olivierov šalát rozšíril do celej Európy. Na Balkáne, v Grécku, Španielsku, Portugalsku či Taliansku je dodnes známy ako „ruský šalát“. Zaujímavú kultúrnu iróniu Draxler vidí v severnej Európe: „Vo Švédsku a Dánsku zeleninu zmiešanú s majonézou, ale väčšinou bez zemiakov, volajú taliansky šalát.“
Cez Poľsko a Česko sa táto kulinárska tradícia napokon dostala aj na Slovensko, kde sa zemiakový šalát stal neoddeliteľnou súčasťou vianočných sviatkov. Hoci sa recepty v jednotlivých rodinách líšia, historický základ zostáva rovnaký.
Ako s nadhľadom dodáva Juraj Draxler, pri ďalšom súste tejto sviatočnej klasiky stojí za to pripomenúť si jej pestrú minulosť: „No a okrem susedného Poľska či Česka to doputovalo aj k nám. Dobrú chuť!“