Mnohí Slováci si určite spomenú na útoky z 11. septembra 2001, ktoré boli koordinované teroristické útoky al-Káidy na objekty v USA. Unesenými štyrmi komerčnými lietadlami narazilo 19 únoscov do Svetového obchodného centra (dvojičky) v NY, Pentagónu a v Pensylvánii. Zomrelo pri tom takmer tritisíc. Stane sa niečo podobné teraz, keď Američania a Izrael napadli Irán? Kde sa zastaví pád svetovej ekonomiky? Alebo nás čaká ešte niečo horšie?
Strašné na súčasnej situácii nie je len to, že okrem USA a Izraela zvažujú zapojiť sa do vojny proti Iránu aj Veľká Británia, Nemecko či Francúzsko, ale i to, že na „vedľajšiu“ ekonomickú vojnu doplatia aj bežní ľudia po celej v Európe. A USA sa môžu nad tým celým iba usmievať a spokojne si mädliť ruky, lebo napadnutím Venezuely a ich kontrolou nad jej ropu sa o zvýšené ceny tejto vzácnej komodity, čo nás všetkých zakrátko čaká, doma starať nemusia.
Nad situáciou okolo vojny v Iráne, ale aj v okolitých „naftových“ krajinách kam dopadajú bomby a rakety sa v statuse zamýšľa aj Okresná organizácia Smeru-SD v Pezinku, podľa ktorej je džihád v Edinburgu len začiatok. „Bude to zlé. A ceny? Za to môže Fico!? Ten, ktorý spolu s celým Smerom na toto vopred upozorňoval. Odpojenie dodávok z Ruska bola obrovská chyba, ktorú zaplatíme všetci. „Ďakujeme“ OĽaNO a PS,“ konštatujú pezinskí smeráci hneď v úvode a vzápätí ponúkajú pohľad na celú záležitosť očami ekonómov a analytikov.
„Všetky mediálne možnosti a kanály musíme využiť aby sme ľuďom ukázali pravdu. Ak nie, zase nám to fejk médiá korporátu, zaplatení „odborníci“ a opozičné bezchrbtovce pripíšu na rozsudok. Potom nás upália ako bosorky v stredoveku. Ľudia bez reálnych informácií podliehajú emóciám a progresívci ich nechutne smerujú na nás. Plyn a nafta zdraželi o vyše 20 percent po útokoch Izraela a USA na Irán. Zemný plyn a nafta na európskych burzách v prvej reakcii na víkendové údery Izraela a USA na Irán zdraželi o vyše 20 percent,“ prízvukujú smeráci ďalej.
„Európske meny oslabujú oproti americkému doláru a izraelskému šekelu, zlepšujú sa vyhliadky Ruska, darí sa zbrojovkám a energetickým firmám.“ Uviedol to pondelok v komentári hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda a dodal: „Prvotné reakcie európskych búrz na víkendový úder USA a Izraela na Irán spočívajú najmä v oslabovaní európskych mien voči doláru, ale prekvapivo i izraelskému šekelu, v dramatickom vzostupe veľkoobchodných cien zemného plynu či nafty.“ Burzová cena zemného plynu v Európe v pondelok ráno vyskočila až o 25 percent.
„Obchodníci sa totiž obávajú hlavne blokády Hormuzského prielivu, ktorá by od sveta odstrihla katarský plyn. Európa, ktorá je na dovoze plynu z USA viac závislá než kedykoľvek, by sa tak s Áziou preťahovala o americký plyn, čo by jeho cenu šponovalo,“ poznamenal ekonóm. Zdraženie plynu v Európe môže podľa neho zdražiť tiež elektrinu, ktorej podstatná časť sa prostredníctvom plynu v Európe vyrába. To by ďalej ochromilo konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, ktorý by podľa ekonóma mohol zosilniť volanie po obnovení dodávok z Ruska, napríklad plynovodom Nord Stream 2.
Veľkoobchodná cena nafty v Európe poskočila o vyše 20 percent, čo je najväčší nárast od marca 2022, teda od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. „Dôvodom je iránsky dronový útok na saudskoarabskú rafinériu Ras Tanura. Tá patrí k najväčším v Saudskej Arábii, denne spracuje cez pol milióna barelov, a po útoku musela prerušiť prevádzku,“ ozrejmil Kovanda.
Európske krajiny s výnimkou Nórska podľa neho patria k porazeným v súčasnej situácii okolo Iránu. „Víťazom je Rusko, aspoň z hľadiska vplyvu na ceny ropy. Rusko totiž predstavuje jej svetovo najväčšieho čistého vývozcu spolu so Saudskou Arábiou,“ dodal ekonóm. Naopak, najjednoznačnejšími porazenými sú Čína a India, najväčší svetoví čistí dovozcovia ropy.
Hlavný analytik finančných trhov XTB pre Česko a Slovensko Pavel Peterka predpokladá, že po útokoch na Irán budú vplyvy na svetovú ekonomiku a finančné trhy závisieť od ich intenzity, rozsahu a dĺžky trvania. „Na trhoch už bolo v posledných týždňoch cítiť nervozitu, takže cena ropy rástla pod tlakom zvýšených rizík. Napriek tomu možno predpokladať, že cena ropy minimálne krátkodobo porastie. Dá sa očakávať prekročenie hranice 75 dolárov za barel ropy Brent v prvých obchodných dňoch,“ uviedol Peterka.
V prípade intenzívneho konfliktu a uzavretia Hormuzského prielivu, ktorým prúdi 20 až 25 percent svetovej spotreby ropy, je podľa neho v hre aj prelomenie hranice 80 dolárov. „Vyššia cena ropy sa premietne aj do silnejších inflačných tlakov. Rast cien ropy sa bežne rýchlo odráža v cenách pohonných hmôt. Cena benzínu aj nafty na Slovensku aj v Českej republike tak bude zdražovať,“ podotkol analytik. Očakáva v najbližších dňoch rast cien pohonných hmôt ako reakciu na vysokú volatilitu na trhu s ropou v rozmedzí 1 až 3 centov na slovenských čerpačkách.
Peterka pokračoval, že ide aj o nepriame dosahy v podobe rastu prepravných nákladov, ktoré sa postupne premietnu aj do rastu cien prepravovaného tovaru. K výraznejšiemu rastu inflácie na Slovensku aj v Česku by podľa neho došlo len v prípade výraznej eskalácie konfliktu.