Do Národnej rady by sa dostalo osem strán.
Ak by sa parlamentné voľby konali v polovici marca, vyhralo by ich hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 20,1 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre JOJ 24. Prieskum agentúra AKO robila v dňoch 10. až 18. marca 2026 na vzorke 1 000 respondentov.
Na druhom mieste by skončila strana Smer-SD, ktorej by odovzdalo svoj hlas 17,1 percenta opýtaných. Za ňou nasleduje strana Hlas-SD (8,7 percenta), ktorá by zviedla tesný súboj s Hnutím Slovensko (8,6 percenta) a Republikou (8,6 percenta). Do parlamentu by sa dostali aj Sloboda a Solidarita (7,7 percenta), Kresťanskodemokratické hnutie (7,2 percenta) a Demokrati (5,8 percenta).
Do parlamentu by sa dostalo osem strán
Naopak, pred bránami Národnej rady by zostali Slovenská národná strana (4,8 percenta) a Maďarská aliancia (4,1 percenta). Pod hranicou zvoliteľnosti by skončili aj Sme rodina (3,9 percenta) či Právo na pravdu (2,3 percenta), ostatné subjekty by získali menej ako jedno percento hlasov.
Do Národnej rady by sa dostalo osem strán. Oproti februárovému prieskumu klesli preferencie všetkých politických strán s výnimkou Smeru-SD (stúpli o 0,7 percentuálneho bodu), Sme rodina a Právo na pravdu. Preferencie SNS zostali na rovnakej úrovni.
Prieskum zároveň ukázal, že rozhodnutých voličov ubudlo. Účasť vo voľbách deklarovalo 63,7 percenta opýtaných, čo je oproti februáru pokles o 6,5 percentuálneho bodu. Naopak, 19,3 percenta respondentov uviedlo, že sa nevie rozhodnúť, koho voliť. Spolu 12,1 percenta opýtaných by k voľbám nešlo a 4,9 percenta nechcelo odpovedať.
Rozdelenie mandátov a možné koalície
Z pohľadu možného rozdelenia mandátov by PS získalo 36 kresiel v parlamente. Smer-SD by mal 31 mandátov, Hlas-SD 16, Hnutie Slovensko a Republika by mali zhodne po 15 poslancov. SaS by získala 14 mandátov, KDH 13 a Demokrati 10.
Smer-SD by koalíciu s Hlasom-SD a Republikou nezostavil, spolu by mali len 62 mandátov.
Potenciálnu pohodlnú väčšinu s 88 poslancami by podľa modelu mohli vytvoriť Progresívne Slovensko, Hnutie Slovensko, SaS, KDH a Demokrati. Bez Matovičovho Hnutia Slovensko by však mali len 73 mandátov, čo by na vytvorenie parlamentnej väčšiny nestačilo.
Najmladší voliči vo veku 18 až 33 rokov výrazne preferujú PS, ktoré v tejto skupine dosahuje viac ako tretinovú podporu. Silné postavenie má medzi mladými aj SaS a Hnutie Slovensko. Naopak, u starších voličov, najmä vo veku nad 66 rokov, dominuje Smer-SD, nasledovaný Hlasom-SD a KDH.
Regionálne rozdiely v podpore strán
PS je v tejto vekovej skupine až za nimi. V stredných vekových kategóriách (34 – 65 rokov) je podpora vyrovnanejšia, no vedú najmä Smer-SD a PS. Progresívne Slovensko má najsilnejšiu podporu medzi vysokoškolsky vzdelanými voličmi, kde výrazne vedie. V tejto skupine sa darí aj SaS a Demokratom.
Naopak, medzi voličmi so základným vzdelaním alebo bez maturity vedie Smer-SD nasledovaný Hnutím Slovensko a stranou Hlas-SD. V skupine so stredoškolským vzdelaním s maturitou je rozloženie podpory vyrovnanejšie, no na čele zostávajú PS a Smer-SD. PS dominuje najmä v Bratislavskom kraji, kde dosahuje najvyššiu podporu. Silnú pozíciu má aj v Trnavskom a Žilinskom kraji. Smer-SD vedie vo viacerých regiónoch, najmä v Trenčianskom, Nitrianskom, Košickom a Prešovskom kraji. V Banskobystrickom kraji sa o prvé miesto delí s Republikou.
ZDROJ: SITA.SK