Ľudia naprieč našou planétou si želajú žiť mieri. Teda aspoň tí normálni, pretože tí „nenormálni“ si zrejme želajú vojnu. A že ich je po celom svete viac ako dosť svedčia aj mnohé vojenské konflikty. Medzi azda najkrvilačnejších patrí vedenie Izraela, ktoré po genocíde v Palestíny bojuje aj v Libanone a najnovšie v Iráne.
Izrael sa zrejme nepoučil z toho, čo museli znášať Židia počas II. svetovej vojny, lebo niečo veľmi podobné robí izraelská armáda na území Palestíny. A aby toho nebolo málo, tak vojenský konflikt rozpútal Izrael aj s Libanonom a Iránom. Kritický pohľad na izraelské vojenské „aktivity“ a vyčíňanie má europoslanec Braňo Ondruš (Hlas-SD). „Pred dvoma rokmi dostal amerického filmového Oscara dokumentárny film No other land o násilnej likvidácií palestínskych dedín na Západnom brehu Jordánu. Izraelská armáda tam už dlhé roky bez náhrady búra školy a domy, aby donútila Palestíncov, ktorí tam žijú tisíce rokov, opustiť územie, ktoré Izrael oficiálne okupuje,“ pripomína hneď v úvode statusu na sociálnej sieti Braňo Ondruš.
Cieľom podľa neho je toto historické palestínske územie definitívne pripojiť k Izraelu, ako formálnu súčasť jeho štátneho územia. „Nie, nemýlite sa. Je to naozaj úplne to isté, čo urobilo Rusko s východnými oblasťami Ukrajiny. Iba s rozdielom, že zatiaľ čo na Donbase tvorilo historickú väčšinu „ruskojazyčné“ obyvateľstvo, na Západnom brehu Jordánu židovské obyvateľstvo nebolo,“ upozorňuje náš europoslanec na rozdiely medzi vojnami na Ukrajine a v Palestíne.
Počet Izraelčanov však na území Palestíny rastie, lebo pravicoví židovskí extrémisti tam v rozpore s (akýmkoľvek, nielen medzinárodným) právom násilne obsadzujú pozemky, ktoré patria konkrétnym palestínskym rodinám. „Jednoducho ich odtiaľ vyženú páchaním brutálneho násilia, prepadávajú ich, bijú ich a dokonca po nich strieľajú. Izraelská polícia a armáda im v tom nebránia, dokonca im pri nájazdoch asistujú (ako ukazujú autentické zábery vo filme No other land), a ak už naoko niekoho z nich zatknú, agresori sú do večera doma – sudcom stačí jednoduché vyhlásenie útočníkov, že sa len bránili,“ prezrádza šokujúce detaily Ondruš.
„Toto nie sú antisemitské ataky. Toto nie je protiizraelský hoax. Toto nie je výmysel. Presne toto sa na okupovanom palestínskom území bežne odohráva a slobodné izraelské médiá o tom – na rozdiel od neslobodných slovenských – otvorene informujú,“ prízvukuje hlasák a dodáva konštatovanie izraelského denníka Haaretz zo 4. apríla 2026 z komentára Aviada Markovitza, že „židovské násilie na Západnom brehu sa v uplynulých mesiacoch stalo rutinou. Čo sa niekedy dialo potichu, v tieni, sa teraz deje úplne otvorene. Na zdokumentovanie alebo odhalenie tejto situácie už nie sú potrebné organizácie na ochranu ľudských práv. Kanály tzv. mládeže z vrchov na Telegrame to všetko priamo vysielajú: 20 mŕtvych Palestínčanov a 20 prípadov, v ktorých bezpečnostné sily mlčali.“
Podľa Markovitza to jasne dokazuje, že náboženský sionizmus „sa presúva z okraja do hlavného prúdu“. „Sionizmus nie je nadávka, ani konšpiračná teória. Je to judaistický náboženský smer, ktorý považuje Palestínu za vlasť Židov a odmieta predstavu o ich integrácii do spoločností (iných národných) štátov. Ako politická organizácia začal pôsobiť v roku 1897 pod vedením Theodora Herzla a neskôr ho viedol Chaim Weizmann. Sionisti sa odmietajú „deliť“ o Palestínu s Palestíncami, odmietajú existenciu dvoch štátov na tomto území a z okupovaných (pred časom ešte čisto) palestínskych území (Gaza a Západný breh Jordánu) chcú násilne „odstrániť“ všetkých Palestíncov, aby to bolo etnický čisté územie Židov,“ vysvetľuje ďalej Ondruš.
„A zatiaľ čo kedysi toto militantné hnutie prežívalo na okraji (židovskej) izraelskej spoločnosti, dnes „sa presúva z okraja do hlavného prúdu“, o čom svedčí najmä fakt, že jeho stúpenci obsadili kľúčové miesta vo vláde Benjamina Netanjahua. A tiež väčšinu v izraelskom parlamente, ktorý minulý týždeň schválil „exkluzívny“ trest smrti výlučne pre Palestíncov,“ prízvukuje náš europoslanec s dôvetkom, že samozrejme s dodatkom, že to platí aj pre palestínskych „teroristov“, medzi ktorými sú i malé deti, ktoré sa „terorizmu“ dopustili hádzaním kameňov na sionistických militantov, ktorí po nich pália zo samopalov.
„Toto nie sú antisemitské ataky. Toto nie je protiizraelský hoax. Toto nie je výmysel. Sionistickí militanti vysielajú videá z prepadov nevinných palestínskych rodín na Telegrame, pretože nemajú dôvod sa skrývať. Isteže, porušujú zákony, porušujú (aj medzinárodné) právo, ale žiadny trest im za to nehrozí: na čele Izraela je rasistický extrémista, ktorý ich za to ešte chváli,“ prízvukuje Ondruš s tým, že ale zatiaľ nie úplne explicitne. „Ani Netanjahu zatiaľ nemôže verejne pochváliť týranie nevinných ľudí, ale masívnou ochranou sionistických militantov a realizáciou masovej genocídy v Gaze. „Mládež z vrchov“ robí to isté, čo izraelská armáda v Gaze: zabíja, vraždí, likviduje Palestíncov,“ nedáva si Ondruš servítku pred ústa.
Izraelskí vládni politici podľa neho už dokonca zverejnili návrh na formálne pripojenie Gazy a Západného brehu Jordánu k oficiálnemu územiu Izraela. Úplne to isté, čo urobilo Rusko s východnými oblasťami Ukrajiny. „Pre naše „liberálne“ médiá je hlavnou témou, ako naša diplomacia chcela dostať zo sankčného zoznamu sestru akéhosi ruského kapitalistu. Len sa neviem dopátrať zrozumiteľných dôvodov, prečo by na ňom vôbec mala byť, ak na ňom nie je celá izraelská vláda, väčšina parlamentu, široké velenie izraelskej armády a polície, ba i konkrétni sionistickí militanti. Iba žeby kritériom nebola účasť na násilí, vojne, porušovaní medzinárodného práva a genocíde, ale jednoducho protiruská posadnutosť,“ končí poriadne ostro svoj status Branislav Ondruš, ktorý ešte dodáva:
„Posadnutosť, ktorá zámerne a vedome zatvára oči a zakrýva si uši, keď na internete vysielajú sionistickí militanti videá zo svojich barbarských vraždených nájazdov na nevinných Palestínčanov. Aké bruselské, aké progresivistické.“
Zdroj foto: koláž pinterest.com