Rozhovor redaktorky Mimi Šramovej s advokátom Martinom Ribárom sa venuje viacerým aktuálnym a kontroverzným témam z oblasti trestného práva a fungovania justície na Slovensku.
Ústredným motívom je prvostupňový oslobodzujúci rozsudok v kauze Casey, ktorý podľa Ribára vyvoláva otázky o kvalite dôkazov a postupoch orgánov činných v trestnom konaní. Diskusia sa zároveň sústreďuje na výpoveď svedka Adama Štefunka, ktorá je prezentovaná ako významná, no zároveň sporná z hľadiska okolností jej vzniku a jej dôveryhodnosti.
Rozhovor sa ďalej zaoberá postupmi operatívcov Národnej kriminálnej agentúry, pričom poukazuje na opakované návštevy a možné vyvíjanie nátlaku na svedkov. Spomína sa aj snaha získať výpovede smerujúce voči Norbertovi Bödörovi, pričom v tejto súvislosti zaznievajú tvrdenia o sľubovaných výhodách za spoluprácu. Témou sú aj neuskutočnené alebo neúspešné pokusy o obnovu konania.
Advokát sa vyjadruje aj k údajne zachytenej komunikácii vyšetrovateľov, ktorá sa mala týkať jeho osoby a otázky jeho prípadného prepustenia. Rozhovor tak otvára aj širšiu diskusiu o vnútorných procesoch v rámci vyšetrovania a rozhodovania.
Pozornosť je venovaná aj mediálnemu pokrytiu súdnych procesov. Kritika smeruje k reportáži Adela Ghannama zo súdu, ktorá je označovaná za nevyváženú, ako aj k celkovej neobjektívnosti niektorých médií pri informovaní o citlivých kauzách.
Záver rozhovoru sa dotýka širších súvislostí medzi kauzou Casey a kauzou Kajúcnik, pričom Ribár upozorňuje na problém nálepkovania advokátov podľa klientov alebo ich údajného napojenia na zločinecké skupiny. Podľa neho ide o jav, ktorý môže negatívne ovplyvňovať vnímanie právnickej profesie aj samotné fungovanie spravodlivosti.