Pokuta za pokladničný doklad bez slovenskej diakritiky rozpútala novú politickú prestrelku. Poslanci SaS hovoria o šikane podnikateľov, no pravidlá, ktoré dnes kritizujú, vznikli ešte v roku 2013. Práve vtedy presadil Alojz Hlina pozmeňujúci návrh, po ktorom sa začalo vyžadovať používanie „správnych slovenských názvov“ na bločkoch.
Pokuta za bloček bez slovenskej diakritiky opäť otvorila diskusiu o tom, ako ďaleko môže štát zájsť pri regulácii podnikateľského prostredia. Téma sa dostala aj do politického sporu po tom, čo poslanci SaS verejne obhajovali podnikateľa sankcionovaného za nesprávne označenie tovaru na pokladničnom doklade.
Práve liberáli hovoria o nezmyselnej administratívnej záťaži a symbole „buzerácie“ malých podnikateľov. V pozadí celej kauzy však stojí legislatívna zmena, ktorú ešte v roku 2013 presadil vtedajší poslanec Alojz Hlina.
Pôvodný zákon č. 289/2008 Z. z. o elektronických registračných pokladniciach explicitnú povinnosť používať slovenskú diakritiku neobsahoval. Regulačný rámec pre ERP síce fungoval už od roku 2008, otázka „mäkčeňov na bločkoch“ však nebola témou legislatívy.
K zmene došlo až pri novelizácii zákona v roku 2013, ktorá bola prijatá ako zákon č. 361/2013 Z. z. Počas legislatívneho procesu bol schválený aj pozmeňujúci návrh poslanca Alojza Hlinu.
Jeho cieľom bolo, aby názvy tovarov a služieb na pokladničných dokladoch boli uvádzané „správne“, teda v štátnom jazyku a zrozumiteľnou formou. V aplikačnej praxi finančnej správy sa následne začalo vyžadovať aj používanie slovenskej diakritiky.
Práve od tejto novely sa vo verejnom priestore začalo hovoriť o takzvaných „Hlinových mäkčeňoch na bločkoch“. Označenie používali médiá, podnikatelia aj odborné diskusie o podnikateľskom prostredí. Alojz Hlina v tom čase argumentoval potrebou ochrany štátneho jazyka a väčšej zrozumiteľnosti pokladničných dokladov pre zákazníkov aj kontrolné orgány.