O vzájomnom súboji opozície a koalície, respektíve ich politikov, zástancov a prívržencov sa toho už popísalo a nahovorilo ozaj dosť. Ako však vidieť, ľudská fantázia, a najmä hlúposť vedia vždy niečím prekvapiť. A neunikne tomu ani bezmocná príroda.
O svojom neochvejnom „hrdinstve“ pri kritike premiéra Fica sa Slováci mohli presvedčiť nielen počas pokusu zastreliť ho, čím sa previnil dôchodca Juraj Cintula, ale sme toho svedkami prakticky dennodenne na sociálnych sieťach. Že sa ale niekto „predvedie“ a vyvŕši na nevinnom strome v lese, to je zrejme už na návštevu u psychiatra. Presvedčiť sa o tom mohol aj Eduard Chmelár, politický komentátor, historik a tiež bývalý poradca práve premiéra Roberta Fica.
„Uprostred Mesačných hôr (takto volám Malé Karpaty, je to ich pôvodný názov doložený Rimanmi), na turistickom chodníku z Kačína do Marianky, sa na statnom storočnom buku vyvŕšil nejaký frustrovaný opozičný aktivista, možno jeden z tých progresívnych „ochrancov prírody“… Je šialené, že niekto potrebuje prenášať svoje politické mindráky aj do bukových lesov, ktoré sú v tomto ročnom období obzvlášť krásne a vyzerajú ako gotické katedrály,“ rozľútosti sa Chmelár v úvode statusu na sociálnej sieti.
Ak sa bojuje proti Ficovi aj v prírode, je to podľa neho len ďalší dôkaz, že táto spoločnosť je chorá a je desivé, že psychiatri namiesto toho, aby sa ju pokúšali vyliečiť, sa stávajú pacientmi jednej z bojujúcich strán… Jeden z návodov, ako sa z toho dostať, nám podľa Chmelára ponúka hokej. Nielen svojou eufóriou. „Na majstrovstvá sveta sa teším aj preto, že svojou atmosférou vytvárajú na niekoľko dní ostrovček pozitívnej deviácie, na ktorom sa aspoň na malú chvíľu zjednocuje slovenská spoločnosť,“ priznáva politický komentátor.
„V tomto čase nám hokejisti robia radosť a sociálne siete zaplavujú statusy politikov, ktorí sa chcú zohriať na výslní ich úspechu. Veď nech, aj oni majú právo tešiť sa. Nezazlievajme im tú radosť a nepozerajme sa na ňu cez prsty. Skôr ju využime na pripomenutie, v čom môže šport inšpirovať náš politický a verejný život,“ vyzýva Chmelár, ktorý vzápätí ponúka štyri poučenia:
1) Všetci sú jeden tím a hrajú za Slovensko.
2) Navzájom si prihrávajú a vedia, že uspieť môžu jedine spoločne.
3) V každom zápase za Slovensko nechajú svoje srdce.
4) Reprezentovať Slovensko je pre nich česť.
„Kiežby si všetci namiesto pubertálnych čmáranín po stromoch brali príklad z našich bojovníkov,“ uzavrel Eduard Chmelár svoj status.
Zdroj: Eduard Chmelár/FB