Publicista Eduard Chmelár sa vo svojom statuse postavil na obranu novinárky Mimi Šramovej, ktorá v posledných dňoch čelí vlne kritiky zo strany časti médií a verejnosti. Povedal, že útoky na alternatívne médiá nie sú otázkou boja proti dezinformáciám, ale predovšetkým konkurenčným zápasom o publikum a príjmy z reklamy. Prinášame plné znenie jeho vyjadrenia bez redakčných úprav.
TO, ČO SA DEJE OKOLO MIMI ŠRAMOVEJ A ALTERNATÍVNYCH MÉDIÍ, JE ŠPINAVÝ KONKURENČNÝ BOJ O PRÍJMY Z REKLAMY
Nebudem tajiť, že moje rozhovory s Mimi Šramovou sa nekončia len pri mikrofóne. Poznáme sa dosť dlho na to, aby sme si vedeli povedať dobré aj zlé, vytknúť si veci i pochváliť ich. Preto tento môj status nebude obhajobou kamarátky, lebo som dosť otvorený človek na to, aby som jej povedal priamo, čo si o tom všetkom, čo sa okolo nej deje myslím, a ona to vie. Bude to obhajoba princípov, ktoré sa z našej žurnalistiky vytratili.
Naozaj ma šokuje, že červené denníčky vynaložili toľko energie, aby verejne zlynčovali jednu slobodnú matku, venovali jej hlavný priestor na titulke (sic!!!) a na niekoľkých novinových stranách, pričom diskusie predstavujú také zvrátené dno tých najoplzlejších urážok a vyhrážok, ktoré sa vidia len málokde a málokedy. Nikto sa jej nezastal. Pritom niečo také ich blahorečená Zuzana v živote nezažila. A redakcia to nielenže nezastavila a nijako sa voči tomu neohradila, ale tolerovala dokonca aj zverejnenie jej adresy bydliska, za čo len tak mimochodom podala ich redaktorka Zuzana Kovačič Hanzelová na Bombica trestné oznámenie… Ako by povedal klasik Galko: Čo si to dovoľujete??
Vážení, poviem vám, o čo tu ide. Tu nejde o to, či je alebo nie je Mimi Šramová platená zo štátnych inštitúcií. Z morálneho hľadiska nevidím rozdiel v tom, či niekoho platí Eset, Penta, Soros, J&T alebo štát. Objektívnosť je v tomto oligarchickom systéme pochybná, dôveryhodnosť si buduje každý sám. Tu ide o špinavý konkurenčný boj, pretože médiá, ktoré reprezentuje Mimi Šramová, nie sú alternatívne, dezinformačné, dezolátske, dezinfluencerské (sic! – kde na tie novotvary progresivistickí propagandisti chodia). Je to jednoducho KONKURENCIA, ktorá im čoraz výraznejšie uberá príjmy z reklamy.
Už dnes majú niektoré „alternatívne“ médiá podstatne vyššiu čítanosť ako médiá hlavného prúdu. Môj najsledovanejší rozhovor s Mimi Šramovou má cez štvrť milióna videní, o čom môže mainstream iba snívať. A námietka, že mainstreamové médiá sú serióznejšie? Nedajte sa vysmiať. To je milosrdná lož, ktorou sa chlácholia redaktori mainstreamu. Obsahová analýza v skutočnosti ukazuje, že klamstiev, zavádzaní, dezinformácií a manipulácií je v mainstreamovej žurnalistike podstatne viac ako v tej alternatívnej. Kvalita slovenskej žurnalistiky je všeobecne veľmi nízka, ale to delenie na seriózne a dezinformačné médiá je veľmi falošné. Môžete ich deliť podľa názorovej orientácie na liberálne a konzervatívne, ale dávať svojim konkurentom nálepku neserióznosti je veľmi nečestné až podpásové.
Mimi Šramová nie je žiadna „dezinfluencerka“. To je až smiešne primitívny výraz. Je to novinárka, ktorá vie klásť v skutočnosti veľmi dobré otázky. To, že má bližšie k vládnej koalícii, je úplne prirodzené – presne tak ako majú novinári hlavného prúdu bližšie k opozícii. Ja viem, že by si redaktori červených denníčkov želali, aby to bolo ako kedysi, keď nemali žiadnu konkurenciu a neexistovala tu žiadna pluralita médií (nie, nehovorím o komunistickom režime, hovorím o období Dzurindovej vlády, keď nám najnižšiu pluralitu názorov v celej EÚ vyčítala samotná Európska komisia). Napokon, toto isté robila Zuzana Kovačič Hanzelová vo verejnoprávnej televízii, keď sa ohradzovala voči pozývaniu ľudí s iným názorom, ako má ona sama.
Viem, že ich netrápi, že vytvárali kult osobnosti Kiskovi, Čaputovej a podobným, ale odrazu sú citliví na to, že Mimi nekladie (nikomu! ani opozičným politikom!) nepríjemné otázky. Akoby úlohou novinára bolo štekať na respondenta a správať sa ako hulvát. Čo by vám povedal taký Miško Tvarožek, ktorý robil v rozhlase mimoriadne vľúdne rozhovory, a predsa z politikov vytiahol viac ako tieto uvrieskané čivavy. Ale aby organizovali verejný lynč svojich kolegov a neprípustné útoky na ženy, to je už trochu príliš, nemyslíte? Moralizujú ako taká svätá inkvizícia, ibaže dnes hriešnikov nevolajú kacíri, ale dezoláti. Je to úbohé a voči tomu, čo sa deje v tých diskusiách, by sa mal ohradiť každý slušný človek. Lebo to nie je náhoda. Redakcia, ktorá precitlivene uzatvára diskusie na kontroverzné témy, ich tentoraz nechala náročky otvorené, a pustila tých najodpornejších vagabundov na bezbrannú ženu ako pitbuly. Je to úbohé, zbabelé a slabošské.
Odporúčam červeným denníčkom, aby sa namiesto takýchto honov na bosorky viac venovali skvalitneniu svojej práce. Lebo odborníci nie náhodou tvrdia, že práve tieto profesie vytlačí umelá inteligencia medzi prvými. Nie ste dôležití, ako si namýšľate. Neslúžite verejnosti, iba tým, čo vás platia. Ste čoraz zbytočnejšì, umelá inteligencia dokáže vytvoriť zmysluplnejšie otázky ako vy a stávate sa obyčajnými držiakmi na mikrofóny. Tak do tej minulosti kráčajte aspoň dôstojne a nestrpčujte život úspešnejším ľuďom, ako ste vy sami.