Ústavný súd SR rozhodol, že pri rozhodovaní o väzbe Dannyho Kollára došlo k porušeniu jeho základných práv. Podľa advokáta Davida Lindtnera senát Najvyššieho súdu vedený sudcom Jurajom Klimentom nerešpektoval právo na nestranného sudcu.
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že v prípade Dannyho Kollára došlo k porušeniu základného práva na osobnú slobodu v súvislosti s právom na nestranného a nezaujatého sudcu. Vyplýva to z nálezu Ústavného súdu SR z 20. mája 2026, vydaného pod spisovou značkou I. ÚS 156/2026. Na základe rozhodnutia ústavní sudcovia zrušili uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. februára 2026, ktorým bola Dannymu Kollárovi predĺžená väzba.
Podľa stanoviska advokátskej kancelárie KALLAN Legal bol dôvodom protiústavnosti fakt, že na rozhodovaní senátu Najvyššieho súdu participoval sudca JUDr. Juraj Kliment, ktorý ešte pred rozhodnutím podal disciplinárny podnet na obhajcu Dannyho Kollára, advokáta Davida Lindtnera. „Sudca JUDr. Juraj Kliment tým otvorene deklaroval, že vo väzobnej trestnej veci Dannyho Kollára nie je nezaujatým a nestranným, pretože k obhajcovi Dannyho Kollára má nepriateľský vzťah,“ uviedol David Lindtner.
Podľa obhajoby sudca Kliment následne rozhodol o predĺžení väzby bez toho, aby obrane umožnil zákonným spôsobom namietať jeho účasť v senáte a domáhať sa jeho vylúčenia z rozhodovania. „Tým zásadným spôsobom porušil základné práva Dannyho Kollára,“ tvrdí Lindtner.
Advokátska kancelária zároveň upozorňuje, že ide už o druhý nález Ústavného súdu v trestnej veci Dannyho Kollára, ktorým bolo konštatované porušenie základných práv v súvislosti s rozhodovacou činnosťou sudcu Juraja Klimenta.
Lindtner vo svojom stanovisku zároveň ostro kritizuje pôsobenie sudcu Najvyššieho súdu. „Sudca JUDr. Juraj Kliment je najnebezpečnejším sudcom v justičnom prostredí Slovenskej republiky,“ uviedol. Argumentuje pritom viacerými rozhodnutiami Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré podľa neho v minulosti konštatovali porušenie práv obvinených v kauzách, na ktorých sa sudca Kliment podieľal.
Podľa Lindtnera ide celkovo už o ôsme rozhodnutie označené za protiústavné v mediálne exponovaných prípadoch od roku 2020. Spomína pritom nálezy Ústavného súdu vedené pod sp. zn. II. ÚS 428/2020, III. ÚS 39/2021, II. ÚS 300/2021, I. ÚS 32/2021, I. ÚS 74/2023, III. ÚS 105/2026 a aktuálny nález I. ÚS 156/2026, ako aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Cviková proti Slovenskej republike.